Mystika: Rozdiel medzi revíziami

V [[Nemecko|Nemecku]] začínajú dejiny filozofie tzv. ženskou mystikou [[Hildegarda z Bingen|Hildegardy z Bingen]] a dielami [[Majster Eckhart|Majstra Eckharta]], [[Heinrich Seuse|Heinricha Seusa]], [[Johannes Tauler|Johannesa Taulera]], [[Jan van Ruysbroek|Jana van Ruysbroeka]], [[Geert Groote|Geerta Groota]], Gansfoorta, dielom Theologia Deutsch; mystika tu pokračuje aj po reformácii [[Sebastian Franck|Sebastianom Franckom]], [[Paracelsus|Paracelsom]], [[Valentin Weigel|Valentinom Weiglom]], [[Jakob Böhme|Jakobom Böhmem]], [[Abraham von Franckenberg|Abrahamom von Franckenbergom]], [[Angelus Silesius|Angelom Silesiom]], Oetingerom, Hamanom až vyústenie do širokého prúdu nemeckého idealizmu a nemeckej romantiky.

 

Podľa [[Vlado Gregor|Gregora]] mystika to nie sú meditácie vychudnutých askétov, ani úporné čítanie záhadných kníh, ale sú to práve hraničné prežívania človeka, keď je zahnaný na dno, do kúta, ponížený a urazený. Práve vtedy k nemu Boh prehovorí a hoci toto poslanie často prijíma nevedomky a nedá sa vo svojej úplnosti ani reprodukovať, určujú tieto zážitky vedome či podvedome celý ďalší život a konanie človeka.