Janova Lehota: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl. disambig (obec, región), drob. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 38:
V obci je rímskokatolícky [[kostol]] Božského Srdca Ježišovho z roku [[1487]] a [[kaplnka]] Panny Márie Sedembolestnej
z roku [[1739]]. Vznik obce <strong><em>Janova Lehota</em></strong> – po nemecky <em><strong>Drexlerhau</strong></em>, ako aj vznik ostatných nemeckých dedín súvisí s nemeckou východnou kolonizáciou v 14. a 15. storočí, ktorá siahala ďaleko do východnej a juhovýchodnej Európy. V trojzväzkovom diele Raimuda Friedricha Kaindla <strong><em>O dedinách Karpatských Nemcov</em></strong> sa dozvedáme, že obec Drexlerhau (Janova Lehota) vznikla v roku 1376 a prvý raz bola pomenovaná v roku 1487. Prví obyvatelia tejto obce žili teda vyše 100 rokov ako nirmáni.
Ako vznikla naša obec?
Dávno v minulosti – v 14.storočí podnikatelia volali ich „lokátori“, zorganizovali viacero nemeckých rodín, aby sa vybrali na cestu do inej krajiny s cieľom „vyklčovať“ (vyrúbať) les a potom sa usadiť. Znamenalo to pre nich najprv viacej biedy ako chleba a mnohí určite oľutovali rozhodnutie opustiť svoju vlasť. Miesto, kde sa mali títo ľudia usadiť, bolo vopred dohodnuté medzi lokárom a majiteľom pozemkov. Neboli to však úrodné pozemky ale husté llesné porasty pri vodných tokoch.
Vzniknuté dediny sa potom volali podľa mien lokárov. Do našej oblasti prišiel lokár<strong><em>Johannes (Ján) Drexler.</em></strong> Prvotný názov obce vznikol teda podľa priezviska Drexler + „hau“ = Drexlerhau. „Hau“ je lesnícky výraz znamenajúci klčovať, a tak názov poukazuje na vznik obce na vyklčovanom mieste. „Hauerland“ sú krajiny, ktoré vznikli v oblastiach vyklčovaných lesov. Prečo sa v niektorých písomnostiach objavuje aj názov „Drexlerhay“? Názov sa zakladá naa omyle niektorých cudzích notárov, alebo učiteľov, ktorí ho použili v písomnostiach, lebo nevedeli nemecky alebo nemčinu ovládali nedostatočne. Slovenské pomenovanie Janova Lehota vzniklo snáď podľa mena lokátora Johannes=Ján-Jánova-Janova. Druhú časť pomenovania Lehota poukazuje pravdepodobne na dobu-lehotu, ktorú mal lokátor Johannes Drexler na založenie novej obce alebo časového obdobia, keď boli občania oslobodení od dane, možno i na dobu výsad lokátora.
Prví obyvatelia, určite ich nebolo vraj viac ako „2 tucty“, polohu dediny naplánovali podľa podmienok. Teda nie do kruhu ako v nížinách, ale pozdĺž potoka pri dome, lán pri láne. Najskôr stavali drevené, neskôr kamenné domy nemeckého typu. Stavali ich z oby-čajných skál nájdených na poliach . Vyznačovali sa nízkym kamenným „soklom“, ktorého kameň zvyčajne kresali. Steny domov postavili z kameňa a hliny. Len málo ich bolo zvonku omietnutých. Strecha bola spočiatku zo slamy, až neskôr z eternitu a škridly. Za domom sa rozprestierali lány zeme, ktoré neboli širšie ako dvor. Usadlíkom bolo pridelené toľko zeme, koľko potrebovala rodina pre svoju obživu.
Spočiatku boli oslobodení od všetkých poplatkov a daní. Museli však svojmu lokárovi, ktorý sa stal ich richtárom, obrábať pôdu. Mal jej oveľa viacej ako ostatní. Okrem toho mal právo páliť pálenku, variť pivo, mať bitúnok a mlyn. Ľudia museli mlieť obilie len v jeho mlyne. Neskôr odovzdávali lokárovi pevne stanovené peňažné a naturálne dávky. Odovzdávali ich v ter-mínoch, zvyčajne 2.februára a 29.septembra. Richtárstvo bolo teda veľmi výnosné a výhodné. Táto funkcia sa dedila z pokolenia na pokolenie alebo sa mohla predať cudzej osobe. Richtár mal veľké práva v rozhodovaní pri riešení obecných záležitostí, predsedal na súde, boli mu predelené nižšie právomoci. Tretina z pokút občanom patrila jemu a dve tretiny sa odovzdávali statkárovi.
Začiatok života usadlíkov v našej obci bol veľmi ťažký. Hovorí sa, že prvá generácia tu našla len smrť, druhá generácia zažila biedu a až tretia generácia mala chlieb. Trvalo veľa desiatok rokov, kým uvažovali aj o dôležitosti rozvoja duch – o výstavbe školy alebo kostola.
== Referencie ==
{{referencie}}
| |||