Mirbachov palác: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 104:
Bel pokračuje opisom udalosti, ktorá citeľne zasiahla do osudov stavby - 23. októbra 1733 dom vyhorel. Zrejmou príčinou bola nedbanlivosť divadelnej spoločnosti, ktorá mala priestory v paláci prenajaté. Okrem toho z Belovho opisu sa dozvedáme, že miestnosti v paláci viackrát poslúžili napr. na ubytovanie vojenských dôstojníkov alebo to, že suterénne priestory sa využívajú na uskladňovanie vína.
 
V roku 1762 dom, resp. zvyšky domu, kúpil bratislavský pivovarník Johann Michael Spech, pochádzajúci z niekdajšej richtárskej rodiny v [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]]. O uvedenej skutočnosti zanechal správu známy historik a kartograf [[Ján Matej Korabinský]] vo svojom diele ''Beschreibung der königlich – ungarischen Haupt-, Frey – und Krönungstadt Pressburg'' (''Popis uhorského kráľovského, hlavného a korunovačného mesta Prešporka'') z roku 1781.
 
4. marca 1768 získal Michael Spech povolenie na stavbu nového objektu na mieste niekdajšej, požiarom poškodenej budovy. Dodnes sa nepodarilo zistiť autora projektu. Viacerí odborníci poukazovali na cudzí pôvod projektanta; objavila sa úvaha o diele významného rakúskeho architekta [[Franz Anton Hillebrandt|Franza Antona Hillebrandta]]. Stavebné práce viedol murársky majster Matej Höllrigl (1728 - 1801), ktorý prišiel do Prešporka v roku 1755 a pracoval tu ako mestský palier. Podľa archívnych záznamov trvala stavba dva roky - od jari 1768 do jari roku 1770.
Riadok 131:
* J. Oršulová, ''Heraldické pamiatky Bratislavy'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6
* B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8
* L. Kemény, ''Bratislavský hrad a Podhradie'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-68-4
 
== Iné projekty ==