Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Kulturologické výskumné línie v historiografii, filozofii, sociológii, psychoanalýze, štrukturálnej antropológii a futurológii:
sociologické koncepcie v kultúre- výrazné rozšírenie |
→Kulturologické výskumné línie v historiografii, filozofii, sociológii, psychoanalýze, štrukturálnej antropológii a futurológii:
rozšírenie o psychoanalytickú kulturologickú líniu |
||
Riadok 87:
V 20. storočí sa taktiež vyvinula francúzska sociológia kultúry ([[Raymond Aron]], [[Émile Durkheim]] a [[Pierre Bourdieu]]). V kontexte výskumu kultúry ako vedy o socio-kultúrnych javoch je možné identifikovať snahu ruských sociológov: [[Michail Bachtin]] (teoretik kultúry), [[Aleksei Losev]] (významne prispel k výskumu ruskej kultúry a religionistiky), [[Juri Lotman]] a Vladimír Toporov (Moskovská semiotická škola), [[Vjačeslav Ivanov]] (teórie divadla), [[Sergej Averintsev]], [[Georgy Gachev]] a ďalší. V priebehu stalinskej éry bol tento výskum pomenovaný [[Marxizmus|marxistickými]] sociálnymi štúdiami, v ktorých sa kulturológia adaptovala ako interdisciplinárny odbor. Medzi americké sociologicko-kulturologické koncepty patrí napr. teória kultúrnej medzery od [[William Fieldin Ogburn|Williama Fieldina Ogburna]], funkcionalistická škola [[Talcott Parsons|Talcotta Parsonsa]] a teórie dynamického kultúrneho vývinu [[Pitirim Alexandrovič Sorokin|Pitirima Alexandroviča Sorokina]].
'''Psychoanalytickú líniu''' výskumu kultúry
</ref> a sexualitou;<ref>FREUD, S. ''Totem a tabu''
</ref> ovplyvnil významným spôsobom kulturologické teórie), [[Alfred Adler|A. Adlera]] (kultúrny utilitarizmus - hodnotné je to, čo slúži v prospech spoločnosti; zaviedol tri koncepty zmyslu života - [[práca]], láska a postoj k blížnemu; vytvoril koncept [[individuálna psychológia|individuálnej psychológie]] - snaha o prekonanie pocit menejcennosti),<ref>ADLER, A. ''Teória a prax individuálnej psychológie.'' 1920</ref> [[Géza Róheim|G. Roheima]] (predstaviteľ Budapeštianskej školy; autor [[Ontogenéza|ontogenetickej]] teórie kultúry; celá kultúra je dôsledkom prolongácie detstva - výtvor materského typu v rámci ktorého vznikla kultúra dôsledkom straty duálneho vzťahu matky a dieťaťa; kultúra vzniká v dôsledku fungovania obranných mechanizmov a [[úzkosť |úzkosti]]; zaoberal sa taktiež antropológiou a priniesol odlišné nazeranie na prírodné národy, ktoré považoval za rovnocenné s ostatnými),<ref>DADOUN, R. ''Géza Róheim'', Paris, Payot 1972.</ref> A. Freud (vzťah matky a dieťata; teória obranných mechanizmov),<ref>FREUD, A. ''Ego a obranné mechanizmy ''</ref> [[Sándor Ferenczi|S. Ferensa]], [[Harry Stack Sullivan|H. S. Sulivana]], M. Kleinová, K. Horniová, V. Frankl (zakladateľ [[logoterapia|logoterapie]]), [[Heinz Kohut |H. Kohuta]] (tzv. self-psychológia, výskum podvedomia a hlbinnej psychológie). J. Lacan (predmetom jeho záujmu je štrukturálna lingvistika, psychoanalýza a teória hier; prínos tzv. zrkadlovej fázy - dieťa vo veku 6-18 mesiacov získava schopnosť rozoznať svoj obraz v zrkadle a aktívne naň reagovať= prvý enkulturačný významový zlom,<ref>LACAN, J. ''Zrkadlová fáza ako Formant Ja. ''1936
</ref> človek sa živote riadi mimetickou túžbou - chce získať to, čo má druhý) a [[Carl Gustav Jung|K. G. Junga]] (štruktúru osobnosti vysvetľuje cez problematiku snov, symbolov, mýtov a kolektívneho nevedomia ako duchovné dedičstva predkov; kultúra má všeľudskú podstatu, ktoré je v každej kultúre diferencovaná) a [[Erich Fromm|E. Fromm]] (v kontexte psychoanalýzy sa zaoberá teóriou snov,<ref>FROMM, E. ''Sny a mýty''
</ref> [[Biofília|biofíliou ]]- láska k životu a [[nekrofília|nekrofíliou]] - v rámci, ktorej označuje napr. [[Adolf Hitler |Adolfa Hitlera]] v túžbe zabíjať<ref>RAMSLAD, K.'' Sexual and Nonsexual Necrophilia ''In http://www.crimelibrary.com/serial_killers/notorious/necrophiles/4c.html
</ref>; ,mravnou osamelosťou súčasného človeka a krízou kultúry)<ref>FROMM, E.'' Mať alebo byť.''</ref>.
Kritické teórie o kultúre a umení rozvinula v 20. storočí (od roku 1923 na inštitúte Ústavu sociálnych výskumov univerzity vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]) neo-[[Marxistická filozofia|marxistická]]''' [[Frankfurtská škola]]''' na čele s [[Adorno|Adornom]], [[Max Horkheimer|Horkheimerom]], [[Jürgen Habermas|Habermasom]], [[Herbert Marcuse|Marcusom]] a [[Erich Fromm|Frommom]] (ďalej [[Leo Löwenthal|Löwenthal]], [[Walter Benjamin|Benjamin]], [[Friedrich Pollock|Pollock]]), na ktorých nadviazal aj analytický filozof [[Noam Avram Chomsky]] (kritické teórie mediálnej manipulácie) a kultúrny kritik [[Slavoj Žižek]]. Hlavnou témou je mediálna a kultúrna manipulácia (nadväzujúc na [[Marxizmus|Marxa]], [[Fourierizmus|Fouriéra]] [[Antonio Gramsci |Gramsciho]], sociológo [[Émile Durkheim |Durkheima]], existencialistov a psychoanalytikov), [[antikapitalizmus]], filozofická interpretácia Marxa, kritika technokracie, monopolizácie a pozitivizmu.<ref>KONEČNÁ, Z. 2005.Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8</ref> Populárna kultúra je v týchto teóriách výsledok
2005. Masová kultúra a pop kultúra ako systémy kultúry. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. ''Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. ''Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej
fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 181</ref>
| |||