Chromozóm: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „ Začiatok.“ |
d Verzia používateľa 78.98.249.235 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wookie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:chromosome.png|thumb|'''Submetacentrický chromozóm''': ''1. chromatida, 2. centroméra, 3. krátke rameno chromatidy, 4. dlhé rameno chromatidy'']]
'''Chromozóm''' ([[gréčtina|gréc.]] ''chroma'' = farba, ''soma'' = telo) je (väčšinou stužkovitý) útvar v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]], viditeľný počas [[mitóza|mitózy]] alebo [[meióza|meiózy]], ktorý pozostáva z jednej alebo dvoch molekúl [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] a naviazaných [[bielkovina|bielkovín]] ([[nukleoproteín]]ov). Chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie zakódovanej do molekuly [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]].
Ako '''chromozóm''' sa označuje aj DNA [[prokaryoty|prokaryotických]] buniek, aj keď nevytvára charakteristický útvar pozorovateľný pod [[mikroskop]]om, tak ako je to u eukaryotických buniek.
V [[eukaryotická bunka|eukaryotických bunkách]] sa chromozómy nachádzajú v bunkovom jadre (ktoré v prokaryotických bunkách neexistuje, hoci niekedy symbolicky hovoríme o [[nukleoid]]och alebo jadrových ekvivalentoch). V prokaryotických bunkách je [[genetická informácia]] uložená v jedinom chromozóme. V eukaryotických bunkách sa naopak vyskytuje počet chromozómov závislý od druhu rastliny, živočícha, huby či prvoka.
== Chromozómy prokaryotických buniek ==
V nukleoidoch sa nachádza len kruhovitý, klbkovitý a pomerne krátky helix DNA, ktorá sa väčšinou označuje ako chromozóm, hoci nemá [[histón]]y a iné chromozómové bielkoviny, ani typickú chromozómovú štruktúru. Eukaryotické a prokaryotické bunky majú rozdielne množstvo DNA, dĺžku molekúl DNA a usporiadanie špecifických nukleotidových sekvencií. Ďalším rozdielom oproti eukaryotickým bunkám je kontinuálna [[replikácia DNA|replikácia]] (čiže replikácia začínajúca v jednom štartovacom bode), kým eukaryotické chromozómy majú aj vyše 100 štartovacích bodov.
== Chromozómy eukaryotických buniek ==
Počet chromozómov v bunkovom jadre môže byť [[ploidia|diploidný]] – u somatických (telesných) buniek, alebo haploidný – u [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]]. V diploidnej sade sa vyskytujú páry homologických chromozómov, ktoré majú rovnaký tvar, veľkosť, štruktúru aj funkciu. Počet, tvar a veľkosť chromozómov je stálym znakom pre určitý druh. Súbor všetkých morfologických znakov sady chromozómov v bunke sa nazýva [[karyotyp]].
=== Zloženie ===
DNA sa omotá okolo bielkovín – histónov a vzniknutý komplex (nukleohistónový komplex, skrátene nukleohistón) sa nazýva nukleozóm a tvorí základnú štruktúrnu jednotku eukaryotického chromatínu. Po celej dĺžke molekuly DNA sa nachádza veľké množstvo nukleozómov v tesných vzdialenostiach medzi sebou tvoriac tak nukleozómové vlákno o priemere ~10 nm. Úspora dĺžky DNA je približne 6-násobná. Ďalšia kondenzácia spočíva v zhustení samotných nukleozómov do kompaktnejších štruktúr. Umožňuje to ďalší typ histónu, ktorý nie je súčasťou 10 nm nukleozómového vlákna. Až s jeho prítomnosťou dochádza k veľmi tesnému spojeniu susediacich nukleozómov a výsledkom je vlákno široké 30 nm. Pri tomto stupni kondenzácie je DNA skrátená zhruba 40-násobne oproti relaxovanej. Napokon prichádzajú do hry proteíny, ktoré tvoria tzv. chromozómové lešenie (angl. scaffold). Sú to nehistónové proteíny, ktoré vytvoria akýsi podklad, ku ktorému sa 30 nm vlákno s DNA prichytí na viacerých miestach, pričom voľné vlákna vytvoria slučky smerujúce od lešenia do všetkých strán. Podrobné znalosti o týchto štruktúrach ani o ďalšom priebehu vinutia DNA nie sú známe, pretože ich preskúmanie je do značnej miery technicky náročné. Na jeho konci je kondenzovaný metafázny chromozóm, ktorý je asi 10000x kratší a 400x hrubší ako je nahá DNA.
Základnou štrukturálnou jednotkou eukaryotického chromozómu je [[chromonéma]] – špirálovito stočené vlákno. Vnútri chromozómu sú obyčajne štyri takéto vlákna, ktorých špiralizáciou a prekrížením vznikajú na nich útvary nazývané [[chromoméra|chromoméry]]. Tieto obsahujú zhluky molekúl [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]. Dve chromonémy spolu s chromomérami tvoria [[chromatida|chromatidu]] a dve chromatidy tvoria celý chromozóm. V mieste spojenia týchto dvoch chromatíd sa nachádza [[centroméra]], ku ktorej sa počas mitózy pripájajú vlákna [[deliace vretienko|deliaceho vretienka]]. Toto miesto na chromozóme označujeme ako primárna konstrikcia. Niektoré chromozómy obsahujú aj sekundárnu konstrikciu, ktorá sa vyskytuje na jednom z ramien a oddeľuje tzv. satelit (trabant). V tejto oblasti dochádza k rekonštrukcií [[jadierko|jadierka]] (''nucleolus'') po skončení procesu mitózy. Jednotlivé úseky chromozómu nemajú jednotné chemické zloženie. Rozlišujeme euchromatínové a heterochromatínové úseky. Euchromatínový úsek je tvorený hlavne DNA a [[globulín]]mi, naproti tomu heterochromatínový úsek obsahuje komplex DNA, [[RNA]] a bielkovín histónového typu. Chromozómy nemajú na svojom povrchu membránu.
Konce eukaryotických chromozómov sa označujú ako [[teloméra|teloméry]]. Teloméry neobsahujú nijaké gény, iba nekódujúce sekvencie v mnohých opakovaniach.
== Referencie ==
* {{Zdroj zoológia}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Chromozóm|commonscat=Chromosomes}}
[[Kategória:Bunkové jadro]]
[[Kategória:Chromozómy| ]]
{{Link FA|de}}
{{Link FA|ca}}
{{Link GA|es}}
| |||