Kvazar: Rozdiel medzi revíziami

Kvazary vykazujú veľmi vysoký [[červený posun]], ktorý je následkom [[rozpínanie vesmíru|rozpínania vesmíru]] medzi kvazarom a Zemou.<ref name=grupen_cowan2005>{{cite book | author=Grupen, Claus; Cowan, Glen |title=Astroparticle physics | pages=11–12 |publisher=Springer | year=2005 | isbn=3-540-25312-2 }}</ref> Pomocou [[Hubblov zákon|Hubblovho zákona]] zistíme, že červený posun znamená, že kvazary sú veľmi vzdialené a veľmi staré objekty. Zvyčajne sa nachádzajú v centrách [[aktívna galaxia|aktívnych, mladých galaxií]] a patria medzi najžiarivejšie, najsilnejšie a najenergetickejšie objekty v známom [[vesmír]]e. Vyžarujú až do tisíckrát viac energie ako [[Mliečna dráha]], ktorá obsahuje 200-400 milárd (nie miliónov) hviezd. Táto [[radiácia]] je vyžarovaná takmer rovnomerne naprieč celým [[elektromagnetické spektrum|spektrom]], od [[röntgenové žiarenie|röntgenovej]] časti po [[infračervené žiarenie|infračervené]] s maximom v [[ultrafialové žiarenie|UV]] a [[svetlo|optickej]] časti. Niektoré kvazary sú tiež silným zdrojom emisií v rádiovej a [[gama žiarenie|gama časti spektra]]. Na prvých optických obrázkoch vyzerali kvazary ako samostatné svetelné body nerozlíšiteľné od hviezd, až na ich spektrum. V niektorých prípadoch pomocou infračervených teleskopov a Hubblovho vesmírneho teleskopu identifikovali okolo kvazarov galaxie, v ktorých sa nachádzali.<ref>[http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1996/35/image/a/Hubble Surveys the "Homes" of Quasars] Hubblesite News Archive, 1996–35</ref> Tieto galaxie sú zvyčajne príliš tmavé, aby boli viditeľné v žiare kvazarov a sú pozorovateľné len špeciálnymi technikami. Väčšina kvazarov je neviditeľná malými teleskopmi, ale [[3C 273]] so [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivoou magnitúdou]] 12,9 je výnimkou. Vo vzdialenosti 2,44 miliardy [[svetelný rok|svetelných rokov]] je jedným z najvzdialenejších objektov, ktoré sa dajú priamo pozorovať amatérskym vybavením.