Dejiny fyziky: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Florinus Astronomy 1705.jpg|vpravo|250px]]

 

Od začiatku osemnásteho storočia sa začal nevedomky klásť dôraz na [[termodynamika|termodynamiku]]. Na termodynamike a jej konceptoch sa podieľalo okrem [[Robert Boyle|Róberta Boyla]] a [[Thomas Young|Thomasa Younga]] veľa ďalších fyzikov. Súčasne s vývojom [[parný stroj|parného stroja]] sa tiež vyvíjali zákonitosti o termodynamike a jej odvetviach. Na vyjadrenie termodynamických zákonov poslúžila klasická mechanika, z ktorej sa dali odvodiť termodynamické vzťahy a zákony. V roku [[1752]] [[Benjamin Franklin|Benjamín Franklin]], ktorý zameriaval dianie svojich výskumov v prírode, prišiel na to ako vlastne funguje [[elektrina]] ([[elektrický náboj]]). Jeho pokusy mu poskytli dostatok informácií na to, aby si bol istý čo sa vlastne pri vzniku výbojov ([[blesk]]y v prírode) deje a popísal to. Jedným z pokusov bol pokus so šarkanom, ktorého za pomoci syna vypustil do mračna počas búrky. Týmto chcel dokázať že blesk je forma statickej elektriny. Keď sa šarkan dostal do mračna tak sa niť na ktorej bol pripútaný šarkan okamžite napla akoby v nej bol určitý statický náboj. Na konci tejto nite bol kľúč, vzdialený od jeho druhej ruky zopár centimetrov, z ktorého preskočil náboj (iskra) k jeho prstu. Franklin týmto urobil dôležitý objav, ale mal šťastie že ho prežil.

 

Úplným začiatkom 19. storočia vo fyzike bol roku [[1800]] list [[Alessandro Volta|Alexandra Voltu]] určený kráľovskej spoločnosti, ktorý podrobne opisoval jeho vynález elektrickej batérie čo bolo po prvý raz kto niekto vytvoril konštantný [[elektrický prúd]] a otvoril tým nový obzor vo fyzike, ktorý bolo treba preskúmať. Významným pokračovaním v objavovaní bol [[James Prescott Joule]], ktorý sformuloval [[Zákon zachovania energie|zákon o zachovaní energie]] roku [[1847]]. Tento zákon bol interpretovaný vo forme, ktorá prezentovala zachovanie energie ako pri teplote tak pri [[Mechanická energia|mechanickej energii]], čiže pri pohybe telies. No predsa bol tento zákon o zachovaní energie podaný v rôznych formách mnohými Nemcami, Francúzmi, Britmi a mnohými inými vedcami priebehom prvej polovice 19. storočia.

 

Štúdiom elektriky a magnetizmu sa venovali mnohí významný vedci ako napríklad [[Michael Faraday|Faraday]], [[Georg Simon Ohm|Ohm]] ale aj mnohí iní. Faraday, ktorý začínal svoju kariéru v oblasti [[chémia|chémie]] v službách kráľovského výskumného inštitútu a dokázal, že [[Elektrostatické pole|elektrostatické]] a elektrochemické javy sú tie isté úkazy týchto práve novoobjavených [[elektrická sila|elektrických síl]]. Faraday neskôr tiež zistil že elektrinu spôsobuje teda skôr vytvára rotujúci mechanický pohyb a na základe tohto poznania prišiel roku [[1831]] na jav [[elektromagnetická indukcia|elektromagnetickej indukcie]], čo znamenalo že mechanický [[otáčavý pohyb]] bol transformovaný na elektrinu. Na týchto poznaniach Faraday položil svoje základy a podnietil vznik [[Elektromotor|elektrického motora]] a neodlúčiteľne s ním aj vznik elektrického [[generátor]]a.

 

*{{Citácia knihy

| priezvisko = Kuznecov