Pes domáci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
KRASA Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus |
d Reverted 1 edit by 178.41.134.119 (talk) identified as vandalism to last revision by Glaisher. (TW) |
||
Riadok 1:
{{Infobox živočíchy|
Názov=Pes|
Farba=white|
Obrázok=[[Súbor:Foxterrier im Wald (Winter).jpg|270px|Drsnosrstý foxteriér]]|
Titulok=Drsnosrstý foxteriér|
Farba2=#008B00|
Skry12=áno|
Ríša po slovensky=[[Živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky=[[Mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky=[[Epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky=[[Dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky=[[Druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky=[[Chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky=[[Stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky=[[Čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky=[[Štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky=[[Cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky=[[Živorodé|Živorodé (Živorodce)]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky=[[Placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky=[[Mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[Suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Nadčeľaď po slovensky = | Nadčeľaď po latinsky = Cynofeloidea|
Čeľaď po slovensky=[[Psovité]]|Čeľaď po latinsky=Canidae|
Rod po slovensky= |Rod po latinsky=Canis|
Druh po slovensky=[[pes divý]]|Druh po latinsky=pracanis lupus|
Poddruh po slovensky='''''pes domáci'''''|Poddruh po latinsky=<br />Canis lupus familiaris|
Binomické meno=Pracanis lupus familiaris|
Klasifikátor1=[[Ragni a Randi]]|
Dátum1=[[1986]]|
Farba3=#008B00|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=}}
'''Pes domáci''' (''Canis lupus ''f.'' familiaris'') je domestikovaný poddruh [[Vlk dravý|vlka dravého]].
== Pôvod a domestikácia psa ==
{{Hlavný článok|Dejiny psa}}
[[Súbor:Canis lupus portrait.jpg|náhľad|vľavo|[[Vlk dravý]]]]
[[Súbor:Golden Jackal sa02.jpg|náhľad|vpravo|[[Šakal zlatý]]]]
Na základe početných archeologických nálezov z rôznych kútov sveta je pes považovaný nielen za prvé domestikované [[zviera]], ale aj za prvé zviera, ktoré človek cielene choval. K udomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta a v rôznom čase nezávisle na sebe (avšak najneskôr pred 10 000 rokmi). Tradične sa predpokladá, že k udomácneniu psov došlo na Blízkom alebo Strednom východe<ref>Vonholdt BM, Pollinger JP, Lohmueller KE, et al. Genome-wide SNP and haplotype analyses reveal a rich history underlying dog domestication. Nature. 2010;464(7290):898-902
</ref>, nedávna štúdia naznačila, že psy môžu mať európsky pôvod<ref>O. Thalmann, B. Shapiro, P. Cui, V. J. Schuenemann, S. K. Sawyer, D. L. Greenfield, M. B. Germonpré, M. V. Sablin, F. López-Giráldez, X. Domingo-Roura, H. Napierala, H-P. Uerpmann, D. M. Loponte, A. A. Acosta, L. Giemsch, R. W. Schmitz, B. Worthington, J. E. Buikstra, A. Druzhkova, A. S. Graphodatsky, N. D. Ovodov, N. Wahlberg, A. H. Freedman, R. M. Schweizer, K.-P. Koepfli, J. A. Leonard, M. Meyer, J. Krause, S. Pääbo, R. E. Green, R. K. Wayne. Complete Mitochondrial Genomes of Ancient Canids Suggest a European Origin of Domestic Dogs. Science, 2013 DOI: 10.1126/science.1243650
</ref>. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. ''Canis familiaris palustris Rütimeyer''), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená [[špic]]ov, [[nemecký pinč|pinčov]] a [[teriér]]ov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis ''familiaris Inostranzewi''. Skupina [[doga|dogovitých psov]] sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného ''Canis familiaris decumanus''. Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza ''pes bronzový'' (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať [[ovčiarsky pes|ovčiarske psy]]. Najmladším psom má byť ''Canis familiaris intermedius'', z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné [[durič]]e a [[pudel|pudle]].
Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkom vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita), ale aj genetických adaptácii. Nedávne štúdie odhalili, že genómy vlkov a psov sa líšia až v 36 regiónoch (122 génov). 19 regiónov je zodpovedných za činnosť mozgu a 8 regiónov sa uplatňuje pri vývoji nervového systému (tieto regióny by mohli stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov). Naviac bolo identifikovaných 10 génov hrajúcich kľúčovú úlohu pri trávení škrobu a metabolizme tukov. Práve tieto nové adaptácie zrejme umožnili vlkov efektívnejšie sa priživovať na ľudskej strave. Nasvedčuje tomu aj fakt, že dnešné plemená psov sú oveľa lepšie prispôsobené pojedaniu škrobovín ako typicky vlčej potrave, mäsu <ref>Axelsson, E., Ratnakumar, A., Arendt, M.-J., Maqbool, K. Webster, M. T., Perloski, M., Liberg, O., Arnemo, J. M., Hedhammar, Å & Lindblad-Toh, K. 2013: The genomic signature of dog domestication reveals adaptation to a starch-rich diet. Nature, doi:10.1038/nature11837.</ref>.
== Pes v dejinách ==
| |||