Verzia z 13:31, 10. máj 2014 upraviť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:14, 10. máj 2014 upraviť vrátiť AtonX (diskusia \| príspevky) 22 197 editací d formulácia Ďalšia úprava →
Riadok 12: \| Mapa okolia = }} '''Rybné námestie''' ([[Nemčina\|nem.]] ''Fischplatz'', [[Maďarčina\|maď.]] ''Hal-tér'') je názov námestia nachádzajúceho sa na západnom okraji historickej zóny [[Bratislava\|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I\|Bratislava I]]. Priestranstvo formované od stredoveku je iba torzom pôvodného námestia, do vzhľadu ktorého veľmi citeľne zasiahla výstavba dnešného [[Most Slovenského národného povstania\|~~Mostu~~Mosta SNP]] v 70-tych rokoch 20. storočia. Rybné námestie je dnes priestranstvom, ktoré z východu ohraničuje [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)\|Hviezdoslavovo námestie]], z juhu dunajské nábrežie, zo západu vzostupná rampa telesa ~~Mostu~~Mosta SNP; severným ohraničením je západný múr domu, v ktorom sídli [[Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana]]. == História vzniku == Riadok 20: Námestie pôvodne tvorilo priestranstvo, predmestie, ktoré ležalo mimo [[Mestské opevnenie (Bratislava\|mestských hradieb]]. Bolo širokou prázdnou plochou, ktorá hraničila s hlbokou [[dunaj]]skou zátokou. Pretože tu jestvovalo prístavisko pltníkov, dostalo toto priestranstvo pomenovanie ''Fletzerstadl''. Vzhľadom kna ~~svojej~~svoju ~~polohe~~polohu blízko rieky od nepamäti slúžilo priestranstvo miestnym rybárom, ktorí tu predávali svoje úlovky. Na tunajšom trhovisku však svoj tovar ponúkali aj mäsiari, hrnčiari či iní remeselníci. Podľa dochovaných záznamov tu v 15. storočí stálo predsunuté opevnenie [[Bratislavský hrad\|hradu]] zvané Nový alebo Biely tábor. Voľné priestranstvo sa urbanistickými zásahmi časom pretvorilo na námestie. Začiatkom 18. storočia tu osadili dva morové stĺpy, z ktorých [[Morový stĺp na Rybnom námestí\|jeden]] stojí dodnes. V ďalšom priebehu storočia, najmä však po odstránení hradieb v 80-tych rokoch, sa tu rozbehla intenzívna výstavba. Začala zastavaním západnej a neskôr južnej časti radom stavieb. Už v roku 1746 sa na tomto mieste spomína strážnica, neskôr v roku 1778 sýpky a mýtnica. Dunajská zátoka postupným zasypávaním zanikala a koryto rieky sa od námestie vzďaľovalo. Na južnej strane námestia pribudla v roku 1772 stavba [[Meštiansky pivovar\|Meštianskeho pivovaru]], ktorá oddelila plochu námestia od dunajského nábrežia. Námestie sa definitívne vymedzilo po regulácii toku Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835. Zmeny v jeho polohe priniesla až radikálna prestavba v druhej polovici 20. storočia. Námestie ležalo na juhovýchodnom okraji [[Podhradie (Bratislava)\|Podhradia]] a hraničilo s tu jestvujúcou pôvodnou osadou [[Vydrica (Bratislava)\|~~Vydricou~~Vydrica]]~~. Preto~~, dostalo preto pomenovanie ''Wedritzer Platz'' (''Vydrické námestie''). O storočie neskôr, keď sa na toto miesto premiestnili trhovníci s rybami z [[Františkánske námestie (Bratislava)\|Františkánskeho námestia]], sa preň ustálil názov, ktorý nesie dodnes. Od polovice 19. storočia Rybné námestie tvorilo rozhranie medzi [[Staré Mesto (Bratislava)\|Starým Mestom]], Podhradím (''Theresienstadt'', t.j. ''Mestom Márie Terézie'') a mestskou časťou ''Franz-Josefstadt'' (Mesto Františka Jozefa). O jeho polohe si môžeme urobiť obraz napr. podľa mapy Bratislavy z roku 1907. Podľa tohto dokumentu sa na Rybnom námestí zbiehali ulice zo severu a zo západu. Zo severu to bola [[Židovská ulica (Bratislava)\|Židovská ulica]] a zo západu sa pripájali tri paralelne ležiace ulice - najsevernejšia Vydrická ulica (pôvodne ''Veľká Vydrica'', ''Grosse Wiedritz'', ''Nagy Vödric''), úplne na juhu ulica Dunajské nábrežie (''Donaulände'', ''Duna-sor''); medzi nimi ležala Jiringerova (Prídavkova) ulica. Južné ohraničenie tvoril rad domov, za ktorými ležalo nábrežie Dunaja. == Urbanistika a architektúra ==

Rybné námestie (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami