Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Revízia 5763100 používateľa 95.102.41.177 (diskusia) bola vrátená
Riadok 1:
{{Citát|Kde je azbest, tam sa nedá žiť.|Jozef Pátrovič o azbeste}}
[[Súbor:Anthophyllite asbestos SEM.jpg|thumb|Azbest pod mikroskopom]]
'''Azbest''' je technické označenie skupiny 6 jemne vláknitých silikátových [[minerál]]ov používaných pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti v priemysle<ref>Alleman, J. E., Mossman, B. T., 1997, Asbestos Revisited. Scientific American, s. 54 – 57</ref>. Azbesty vytvárajú dlhé tenké [[vlákno|vláknité]] štruktúry, ktoré sa štiepajú po dĺžke. Oceňovaná je najmä ich vysoká teplota [[tavenie|tavenia]] je okolo 1 100 [[Stupeň Celzia|°C]] – 1 500 °C. Ide o silikáty s obsahom Fe (železo), Mg (horčík), Ca (vápnik), Al (hliník) a Na (sodík), delia sa na dve skupiny<ref>Krištín, J., Fejdi, P., Machata, M., 1999, Elektrónovo-optické štúdium silikátových minerálov ako rizikovej zložky prachu. Mineralia Slovaca, 31, s. 143 – 148</ref>:
Řádek 6 ⟶ 5:
 
== Vlastnosti a použitie ==
Jeho typickou vlastnosťou je [[horľavosť|nehorľavosť]] a čiastočne [[žiaruvzdornosť]]. Azbest je pevný a ohybný, dajú sa z neho [[tkanie|tkať]] [[tkanina|tkaniny]]. Je tiež zlým [[tepelný vodič|tepelným vodičom]]. Je odolný voči [[kyselina|kyselinám]] a [[zásada|zásadám]]. Azbest nemá charakteristický [[zápach]] ani [[chuť]]. Jeho vlákna sa dobre viažu s [[Cement (stavebníctvo)|cementom]].
 
Azbest sa používal na výrobu [[eternit]]u, [[potrubie|potrubia]], v chemickom a potravinárskom priemysle ako [[filtrácia|filtračné]] plátno. Pre svoju tepelnú odolnosť sa používal na výrobu tkanín určených do horľavého prostredia. Vlákna sa splietajú a vznikajú ohňovzdorné látky a dosky. Ako nehorľavá vláknitá prísada sa používal do cementov, ako nehorľavá nástreková hmota, požiarna izolácia a pod.
 
== Škodlivosť ==
Azbest je pre ľudský organizmus vysoko [[škodlivosť|škodlivý]]. Jeho nebezpečnosť spočíva v malých rozmeroch jeho vlákien. Pri mechanickom poškodení sa ihličky azbestu dostávajú do [[vzduch]]u, kde sú schopné vznášať sa. Vdýchnutím sa dostávajú do pľúc, kde sa zabodnú do [[pľúca|pľúcnych]] mechúrikov (ostré ihlice), dráždia ich a postupom času okolo nich môže vzniknúť [[rakovina|rakovinový]] nádor. Ide o silne [[karcinogén]]nu látku. Používanie azbestu je na Slovensku zakázané. Priekopníkom výskumu azbestu na Slovensku je Jozef Pátrovič.
 
Azbestové materiály a nástreky sa považujú za [[nebezpečný odpad]]. Na území Slovenska smie azbestové materiály odstraňovať (napr. starú krytinu) iba oprávnená spoločnosť. Oprávnenie vydáva [[Úrad verejného zdravotníctva]]. Odstránený azbest musí byť stabilizovaný a uskladnený na skládke s príslušným povolením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu