National Aeronautics and Space Administration: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Iluvatar (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 78.98.250.87 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot
Riadok 1:
[[Súbor:NASA logo.svg|rught|thumb|Logo NASA]]
KONIEC:
'''National Aeronautics and Space Administration''' (skr. '''NASA'''), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako '''Národný úrad pre letectvo a vesmír''', je [[Spojené štáty|americká]] vládna agentúra zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti [[letectvo|letectva]].
 
== Dejiny ==
=== Vznik a začiatky ===
NASA vznikla ako americká reakcia na úspechy [[ZSSR|sovietskeho]] kozmického programu (pozri [[Vesmírne preteky]]). [[29. júl]]a [[1958]] americký prezident [[Dwight David Eisenhower|Eisenhower]] podpísal „National Aeronautics and Space Act“, zákon, ktorým vznikla NASA. Agentúra začala fungovať [[1. október|1.októbra]] [[1958]] a po [[NACA|Národnom poradnom výbore pre letectvo]] (National Advisory Committee for Aeronautics - NACA) zdedila 4 laboratóriá a približne 8 000 zamestnancov.
 
Prvé programy NASA boli zamerané na výskum letov človeka do vesmíru. [[Program Mercury]], zahajený v roku [[1958]], mal za cieľ hlavne zistiť, či človek môže prežiť vo vesmíre. [[5. máj]]a [[1961]] uskutočnil [[Alan Shepard]] balistický skok v kabíne [[Mercury 3]] a [[20. február]]a [[1962]] sa [[John Glenn]] stal prvým Američanom, ktorý obletel zemeguľu v kozmickej lodi [[Mercury 6]].
[[Súbor:The Apollo 11 Prime Crew - GPN-2000-001164.jpg|left|200px|thumb|Neil Armstrong, Michael Collins, Edwin "Buzz" Aldrin - posádka Apolla 11]]
 
=== Program Apollo ===
 
Keď program Mercury preukázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol spustený [[program Apollo]]. Ten mal pôvodne za cieľ ďalší výskum [[vesmír]]u a eventuálne dosiahnutie obežnej dráhy [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]. Jeho cieľ bol predefinovaný potom, keď prezident USA [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] vo svojom prejave z [[25. máj]]a [[1961]] uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne späť na [[Zem]] do roku [[1970]]. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým bol zahajený [[program Gemini]], ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.
 
Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnilo mnoho skúšobných letov a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar [[Apollo 1|Apolla 1]] počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Posádka [[Apollo 11|Apolla 11]] pristála na Mesiaci [[20. júl]]a [[1969]] a po nej sa prechádzalo po Mesiaci ešte 10 ďalších astronautov.
 
Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo i predčasným ukončením mesačných misií Apollo - aj keď boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri [[1972]] letom [[Apollo 17|Apolla 17]] (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a zatiaľ naposledy, kedy sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec - geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo [[Vietnam]]e.
 
=== Ďalšie rané misie ===
Hoci väčšina rozpočtu NASA bola venovaná na pilotované kozmické lety, NASA vyslala tiež rad bezpilotných sond. V roku [[1962]] odštartoval [[Mariner 2]], ktorý ako prvá ľuďmi vyrobená sonda preletel okolo inej planéty - [[Venuša (planéta)|Venuša]]. Programy [[program Ranger|Ranger]], [[program Surveyor|Surveyor]] a [[program Lunar Orbiter|Lunar Orbiter]] boli kľúčové pre prieskum podmienok na Mesiaci pred pristátím ľudí v rámci programu Apollo. Dve sondy [[Viking]] pristáli na [[Mars (planéta)|Marse]] a sondy [[Pioneer]] a [[Voyager]] sa vydali k vonkajším planétam [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] - [[Jupiter (planéta)|Jupiteru]], [[Saturn (planéta)|Saturnu]], [[Urán (planéta)|Uránu]] a [[Neptún (planéta)|Neptúnu]], odkiaľ popri vedeckých dátach vyslali aj farebné snímky.
 
V roku [[1973]] NASA vypustila svoju prvú družicovú stanicu - [[Skylab]]. Vystriedali sa na nej tri trojčlenné posádky, ale už v roku [[1975]] bola opustená.
 
Po víťazstve USA v závodoch o dosiahnutie Mesiaca sa obe mocnosti začali orientovať na vzájomnú spoluprácu. [[17. júl]]a [[1975]] sa americká loď Apollo spojila so sovietskym [[Sojuz 19|Sojuzom 19]]. Tento projekt znamenal začiatok medzinárodnej spolupráce vo výskume vesmíru a mnohé projekty, ktoré existujú dnes, majú počiatok v tejto dobe.
 
=== Éra raketoplánov ===
[[Súbor:NASA Space Shuttle Atlantis landing (STS-110) (19 April 2002).jpg|thumb|250px|Raketoplán štartuje ako raketa, ale pristáva ako lietadlo. [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] dosadá na pristávaciu dráhu Kennedyho kozmického strediska.]]
Od druhej polovice 70. rokov sa hlavné úsilie NASA sústredilo na projekt [[kozmický raketoplán|raketoplánu]]. Do roku [[1985]] boli postavené 4 raketoplány [[Space Shuttle]], zamýšľané ako opakovane použiteľný dopravný prostriedok na obežnú dráhu Zeme. Prvý z nich, [[Columbia (raketoplán)|Columbia]], odštartoval [[12. apríl]]a [[1981]]. Lety raketoplánov však boli podstatne drahšie ako sa pôvodne plánovalo a [[STS-51-L|katastrofa]] [[Challenger (raketoplán)|Challengeru]] v roku [[1986]] ukázala ich bezpečnostné nedostatky.
 
Raketoplány boli využívané aj k čisto vojenským letom (program niektorých expedícií bol prísne tajný), ale ich vedecký prínos bol značný. V roku [[1990]] vyniesol raketoplán na obežnú dráhu okolo Zeme [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] (spoločný projekt s [[ESA]], začiatok významnejšej spolupráce oboch organizácií) a posádky raketoplánov na ňom vykonali aj niekoľko opráv a vylepšení priamo na obežnej dráhe.
 
V roku [[1995]] sa raketoplán pripojil k ruskej orbitálnej stanici [[Mir]]. Od roku [[1998]] sa na obežnej dráhe Zeme začala výstavba medzinárodnej stanice [[ISS]], ku ktorej americké raketoplány uskutočnili mnoho letov. Pri jednom z nich [[1. február]]a [[2003]] sa najstarší z flotily raketoplánov, Columbia, [[Havária raketoplánu Columbia|rozpadol]] nad [[Texas]]om vinou poškodenej tepelnej izolácie na krídle. Od tej doby až do roku ([[2005]]) boli lety raketoplánov zastavené. Ich opätovné uvedenie do prevádzky nastalo v júli 2005 misiou [[STS-114]].
 
Počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] NASA čelila stenčujúcemu sa rozpočtu. Deviaty riaditeľ NASA Daniel S. Goldin preto presadil prístup nazvaný „rychlejšie, lepšie, lacnejšie“, ktorý mal znížiť náklady na kozmické lety. Program s týmto prístupom dostal názov [[Program Discovery]]. Bol však kritizovaný a prehodnotený po strate sond [[Mars Climate Orbiter]] a [[Mars Polar Lander]] v roku [[1999]].
 
=== Smer Mars ===
 
Pristátie malého vozidla [[Sojourner]] na Marse v roku [[1997]] si získalo značnú pozornosť verejnosti. Menší záujem si vyslúžila desať rokov fungujúca družica Marsu [[Mars Global Surveyor]], uvedená na obežnú dráhu okolo červenej planéty v tom istom roku. Od roku [[2001]] jej na obežnej dráhe robila spoločnosť ďalšia sonda - [[Mars Odyssey]], ktorá hľadá stopy bývalej [[vulkanická aktivita|vulkanickej aktivity]] a pôsobenie vody na Marse.
 
Po úspešnom pristátí ďalších vozidiel - [[Mars Exploration Rover]] [[Spirit]] a [[Opportunity]] - na Marse predniesol [[14. január]]a [[2004]] americký prezident [[George Walker Bush|George Bush]] prejav, v ktorom vytýčil svoju víziu pre ďalší prieskum vesmíru. Podľa nej sa majú ľudia [[kolonizácia Mesiaca|vrátiť na Mesiac]] do roku [[2020]] a vytvoriť tam stálu základňu. Tá má slúžiť ako pokusná stanica aj ako potenciálna základňa pre ďalšie výpravy. Lety raketoplánov budú zastavené v roku [[2010]] a od roku [[2014]] by ich mal nahradiť nový dopravný prostriedok - vesmírna loď [[Orion (vesmírna loď)|Orion]]. Tá by mala byť schopná ako spojenia s [[ISS]], tak aj medziplanetárnych letov. Prvý štart kozmickej lode Orion a jej nosnej rakety [[Ares 1]] sa očakáva v roku [[2015]]. Budúcnosť samotnej ISS je v pláne trocha nejasná. Jej stavba má byť dokončená, ale ďalšie využitie nie je jasné.
 
== Vesmírne programy NASA ==
[[Súbor:International Space Station 17 April 2002.jpg|thumb|200px|Medzinárodná kozmická stanica [[ISS]]]]
 
=== Pilotované kozmické lety ===
 
* [[Program Mercury]]
* [[Program Gemini]]
* [[Program Apollo]]
* [[Skylab]]
* [[Program Space Shuttle]] ([[kozmický raketoplán|raketoplány]])
* [[Medzinárodná kozmická stanica]] (ISS)
 
=== Nepilotované kozmické lety ===
[[Súbor:Surveyor NASA lunar lander.jpg|thumb|200px|Surveyor]]
* '''Výskum [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]'''
** [[Program Ranger]]
** [[Program Surveyor]]
** [[Program Lunar Orbiter]]
** Sonda [[Clementine]]
** Sonda [[Lunar Prospector]]
 
* '''Výskum [[Merkúr (planéta)|Merkúru]]'''
** Sonda [[Mariner 10]]
** Sonda [[MESSENGER]]
[[Súbor:Spaceprobe Magellan 01.jpg|thumb|200px|Magellan]]
* '''Výskum [[Venuša (planéta)|Venuše]]'''
** Sondy [[Mariner 2]], [[Mariner 5|5]] a [[Mariner 10|10]]
** Misia [[Pioneer Venus]]
** Sonda [[Magellan]]
 
* '''Výskum [[Mars (planéta)|Marsu]]'''
** [[Mariner 4]], [[Mariner 6|6]], [[Mariner 7|7]], [[Mariner 8|8]] a [[Mariner 9|9]]
** [[Viking 1]] a [[Viking 2|2]]
** [[Mars Observer]]
** [[Mars Pathfinder]]
** [[Mars Climate Orbiter]]
** [[Mars Polar Lander]]
** [[Mars Global Surveyor]]
** [[2001 Mars Odyssey]]
** [[Mars Exploration Rover]]
** [[Mars Reconnaissance Orbiter]]
** [[Phoenix (sonda)|Mars Phoenix]]
** [[Mars Science Laboratory]] - plánovaná
** [[ExoMars]] - plánovaná
[[Súbor:Pioneer10-11.jpg|thumb|200px|Pioneer 10]]
* '''Výskum [[Jupiter (planéta)|Jupitera]]'''
** [[Pioneer 10]]
** [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]
** [[JIMO]] (zrušená)
 
* '''Výskum [[Saturn (planéta)|Saturnu]]'''
** [[Cassini-Huygens]]
 
* '''Lety k viacerým planétam súčasne'''
** [[Pioneer 11]] - Jupiter a Saturn
** [[Mariner 10]] - Venuša a Merkúr
** [[Voyager 1]] - Jupiter a Saturn
[[Súbor:Voyager spacecraft.jpg|thumb|200px|Voyager 2]]
** [[Voyager 2]] - Jupiter, Saturn, [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]
** [[New Horizons]] - na ceste, Jupiter, [[Pluto]] a [[Kuiperov pás]]
 
* '''Výskum [[planétka|planétok]] a [[kométa|komét]]'''
** [[Deep Space 1]]
** [[NEAR Shoemaker]]
** [[Stardust]]
** [[CRAF]] - zrušená
 
* '''Výskum [[Slnko|Slnka]]'''
** [[SOHO]]
** [[Odysseus (sonda)|Odysseus]]
[[Súbor:Hubble 01.jpg|thumb|200px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]]
* '''Vesmírne observatóriá'''
** [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]
** [[Compton GRO|Comptonovo gama observatórium]]
** [[Röntgenové observatórium Chandra]] - röntgenový ďalekohľad
** [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] - infračervený ďalekohľad
** [[COBE]]
** [[IRAS]]
** [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] - plánovaný nástupca Hubblovho ďalekohľadu
 
== Zoznam riaditeľov NASA ==
# [[T. Keith Glennan]] (1958 - 1961)
# [[James E. Webb]] (1961 - 1968)
# [[Thomas O. Paine]] (1969 - 1970)
# [[James C. Fletcher]] (1971 - 1977)
# [[Robert A. Frosch]] (1977 - 1981)
# [[James M. Beggs]] (1981 - 1985)
# [[James C. Fletcher]] (1986 - 1989)
# [[Richard H. Truly]] (1989 - 1992)
# [[Daniel S. Goldin]] (1992 - 2001)
# [[Sean O'Keefe]] (2001 - 2005)
# [[Michael D. Griffin]] (2005 - 2009)
# [[Charles Frank Bolden|Charles Bolden]] (2009-)
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.nasa.gov Portál NASA]
 
{{Národné kozmické programy}}
 
[[Kategória:NASA| ]]
[[Kategória:Kozmické agentúry]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1958]]
 
 
{{Link FA|eo}}
{{Link GA|en}}
{{Link GA|pl}}