Verzia z 11:01, 20. september 2013 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: 305mm → {{mm\|305\|m}}, 2,5m → {{m\|2.5\|m}}, 10400 m → {{m\|10400\|m}}, 11,3 km → {{km\|11.3\|m}} (5), 287kg → {{kg\|287}} (7), 60cm → {{cm\|60\|m}} (6), 190-290 → 190 – 290, - → – (4), <sup>-1</sup> → <sup>−1</sup> ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:54, 17. máj 2014 upraviť vrátiť 93.174.180.203 (diskusia) gramatické zmeny Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 7: Staré obliehacie mažiare mali krátku a veľmi masívnu hlaveň so zúženou komorou. Nabíjali sa ústím hlavne a vystreľovali výbušné strely plnené [[pušný prach\|strelným prachom]]. Modernejšie mažiare sa používali počas [[1. svetová vojna\|I. svetovej vojny]], predovšetkým na [[západný front (prvá svetová vojna)\|západnom fronte]], pri ~~dobíjaní~~dobýjaní belgických a ~~francúzkych~~francúzskych [[pevnosť (stavba)\|pevností]] a opevnení, ale i na talianskom fronte. Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať takmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké – ťažšie ako súdobé [[letecká bomba\|letecké bomby]]. Riadok 14: Jednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas [[2. svetová vojna\|II. svetovej vojny]]. Zaviedla ťahaný [[21 cm Mrs 18\|211mm (21cm/L29)]] mažiar 18, s dostrelom 16725 metrov a dĺžkou hlavne 29 kalibrov (na mažiar veľmi dlhá hlaveň). [[Mörser Karl\|Samohybný mažiar Karl (Gerät 040)]] mal kaliber {{cm\|60\|m}}/L8,45 (neskôr prestavaný na kaliber {{cm\|54\|m}}/L13 – Gerät 041) a mal byť použitý počas [[západný front (2. svetová vojna)\|západného ťaženia]] proti pevnostiam [[Maginotova línia\|Maginotovej línie]], neskôr boli nasadené proti [[Brestská pevnosť\|Brestskej pevnosti]] a pri [[bitka o Sevastopoľ (1942)\|bojoch o Sevastopoľ]] a nakoniec počas [[Varšavské povstanie\|Varšavského povstania]]. Používal dva typy protibetónových granátov – o hmotnosti 1,7 tony, s náplňou {{kg\|280}} trhaviny a s dostrelom 4,2 – {{km\|6.6\|m}} a s hmotnosťou 2,18 tony, náplňou {{kg\|384}} trhaviny a dostrelom 2,8 – {{km\|4.3\|m}}, a trhavý granát s hmotnosťou {{kg\|1250}} a náplňou {{kg\|460}} trhaviny a dostrelom 4,2 – {{km\|6.6\|m}}. ~~Pracová~~Pracovná náplň bola premenlivá 32 – {{kg\|36}} strelného prachu a počiatočná rýchlosť striel bola 190 – 290 ms<sup>−1</sup>. Protibetónové granáty prebíjali {{m\|2.5\|m}} hrubý [[železobetón]] alebo {{cm\|35\|m}} hrubý oceľový [[pancier]]. Gerät 041 kalibru {{cm\|54\|m}} mal dlhšiu hlaveň a vystreľoval ľahšie granáty na vzdialenosť až {{m\|10400\|m}}. Bolo vyrobených šesť vozidiel so zbraňou kalibru {{cm\|60\|m}} a jedno so zbraňou {{cm\|54\|m}}, každé vážilo viac ako 120 ton. Jedno (jediné?) zachované vozidlo sa nachádza v ruskom tankovom múzeu [[Kubinka]] pri Moskve. Po druhej svetovej vojne sa mažiare prestali používať celkom.

Mažiar: Rozdiel medzi revíziami