|
=== Druhý deň ===
Bennigsen mal v poli 67 000 mužov a 400 diel. Francúzi mali na bojisku len 49 000 mužov a 300 diel. V priebehu dňa však obe strany počítali s príchodom posíl. Rusov mal posíliťposilniť oddiel 9000 Prusov pod vedením generála [[Anton Wilhelm von L'Estocq|von L'Estocq]]. Napoleonovi mal prísť na pomoc III. zbor maršala [[Louis-Nicolas Davout|Davouta]] o sile asi 15 000 mužov a VI. zbor maršala [[Michel Ney|Neya]] o sile asi 14 000 mužov. Napoleon tak disponoval celkom asi 74 000 mužmi.
[[8. februárafebruár]]a od rána intenzívne [[sneženie|snežilo]]. Obe vojská obsadili vedľa seba stojace rovnobežné pahorky. Francúzi podnikali [[prieskum bojom]] aby zistili silu ruských pozíciipozícií. Benningsen, ktorý sa obával, že zistia oslabenie jeho pravého krídla preto nariadil spustiť paľbu delostrelectvu, čím fakticky začal bitku. Napoleon najprv očakával, že ruské jednotky budú ďalej ustupovať a nepustia sa do boja. Ruskú aktivitu na svojom ľavom krídle považoval za prípravu k útoku na Eylau. Zaútočil preto stred a ľavé krídlo ruskej zostavy vľavo so VII. zborom Augereaua a [[Louis-Vincent-Joseph Le Blond de Saint-Hilaire|Saint-Hilaireovou]] divíziou Saloutovho IV. zboru vpravo. Útok však zmaril fakt, že Augereau bol chorý a sotva sa držal v sedle koňa a silné sneženie, ktoré spôsobilo, že jednotky nepostupovali správnym smerom ale udreli na dotyk pravého ruského krídla a centra zostavy v oblasti 70 delovej ruskej delostreleckej batérie. V zlom počasí sa naviac Augereauove jednotky dostali do paľby vlastného delostrelectva. Saint-Hilairova divízia útočila správnym smerom, ale bola príliš slabá na to aby prerazila. Augereauov zbor utrpel ťažké straty a bol nútený ustupovať pred ruskými protiútokmi. Napoleón, ktorý v Eylau sledoval bitku z pozorovateľne v kostolnej veži sa pri ruskom protiútoku takmer dostal do zajatia. Situáciu zachránil protiútok Cisárskej gardy a Bruyèrovho jazdectva, ktoré vpadli do tyla ruského protiútoku a prinútili nepriateľa k ústupu.
Stred francúzskej zostavy bol po týchto bojoch v neporiadku a v prípade ďalších útokov bol vystavený veľkému nebezpečenstvu. Napoleón preto nariadil protiútok jedinej bojmi neoslabenej jednotky, ktorá mu zostala - Muratovho jazdeckého zboru o sile asi 11 000 mužov. Tie doplnil aj jednotkami gardy.
Útok najprv rozbil zvyšky ruských pechotných jednotiek útočiacich na Eylau a následne sa rozdelil. [[Dragún (vojak)|Dragúni]]i generála [[Emmanuel de Grouchy|Grouchyho]] tvoriaci pravé krídlo útoku napadli najprv ruské jazdectvo útočiace na Saint-Hilairove jednotky a rozohnali ho. Ku dragúnom sa následne pripojila divízia [[kyrysník]]ov generála [[Jean-Joseph Ange d'Hautpoul|d'Hautpoul]]. Rusi následne protiútokom jazdectva zastavili útok dragúnov, ale d'Hautpoulovi kyrysníci sa prebojovali cez ruskú zostavu, prenikli až do delostreleckých postavení, kde zlikvidovali obsluhy kanónov a pobili aj pechotu, ktorá sa im postavila. Ich útok zastavili až ďalšie privolané posily. Následne došlo k druhému útoku francúzskych dragúnov s podporou gardového jazdectva. Aj tento útok prenikol prvou aj druhou líniou ruskej pechoty a znížil tlak na ťažko skúšané jednotky Augereaua, Saint-Hilaira a Soulta, zamestnávajúc Rusov dostatočne dlho na to aby sa mohol rozvinúť prichádzajúci [[Louis-Nicolas Davout|Davoutov]] zbor.
Napriek neporiadku, ktorý nastal v strede ruskej zostavy Napoleón nenasadil gardové zálohy, očakával totiž ešte stále príchod pruských jednotiek L'Estocqa. V priebehu popoludnia sa Soult, Augereau a Murat stále držali vo svojich pozíciách, zatiaľ čo Davout, s podporou Saint-Hilaira postupne zatláčal ruské ľavé krídlo, ktoré nakoniec zvieralo pravý uhol s postaveniami v strede ruskej zostavy. Okolo pol štvrtej už situácia vyzerala tak, že ruská zostava sa začne rozpadávať, pretože jej ľavé krídlo bolo prinútené k ústupu. Medzitým Benningsen osobne súril Prusov L'Estocqa a [[Gerhard von Scharnhorst|von Scharnhorsta]] k rýchlemu presunu na bojisko. Tí cestou zbierali aj roztrúsené ruské oddiely aby posilnili svoje preriedené rady, keďže v predošlých bojoch s Neyom stratili asi tretinu svojich mužov. Okolo 16. hodiny pruské jednotky, skutočne dorazili na bojisko a prešli do protiútoku na Davoutovom nechránenom pravom krídle. V nasledujúcich troch hodinách bol Davoutov útok zastavený a prinútený ustupovať k dedinám Kutschitten a Anklappen. Davout nakoniec v rýchlosti zorganizoval obranu na pahorkoch Klein Sausgarten a jeho delostrelectvo prinútilo Prusov ustúpiť do lesov. Po zotmení obe strany premohlo vyčerpanie a boje na ruskom ľavom krídle sa zastavili.
|
