Bitka o Moskvu: Rozdiel medzi revíziami

Značná časť nemeckých síl v tejto dobe ešte stále bojoval proti sovietskym jednotkám prebíjajúcim sa z kotla pri Viazme a Briansku. [[14. október|14. októbra]] sa [[2. tanková divízia SS Das Reich|divízia Waffen-SS „Das Reich“]], jedna z jednotiek, ktorá v tej dobe postupovala priamo na Moskvu zastavila 100 kilometrov od Moskvy pri [[Borodino|Borodine]]. Sovietska obrana však bola v tomto sektore narýchlo posilnená jednotkami [[32. strelecká divízia|32. streleckej divízie]] (plukovník [[Viktor Ivanovič Polosuchin|Polosuchin]]), a niekoľkými tankovými a protitankovými plukmi. Divízia SS „Das Reich“, brigáda Hauenfeld z 10. tankovej divízie spolu so 7. tankovým plukom, jedným oddielom 90. delostreleckého pluku a 10. motocyklovým práporom sa zaplietli do krvavých bojov. Straty divízie „Das Reich“ boli tak vysoké, že jej 3. peší pluk (francúzsky) bol rozpustený.<ref>Paul Carell: ''Operace Barbarossa.'', Olomouc, Mustang, 1996, s. 112 &nbsp;– &nbsp;113</ref> [[18. október|18. októbra]] nakoniec nemecké jednotky postupne začali obchádzať sovietsku obranu, čím ju prinútili ustúpiť na ďalšiu obrannú čiaru za riekou Nara.

[[18. október|18. októbra]] padol [[Malojaroslavec]], [[21. október|21. októbra]] [[Naro-Fominsk]] a nakoniec [[27. október|27. októbra]] po ťažkých bojoch aj Volokolamsk. Pred hrozbou obchvatných útokov bol Žukov nútený ustupovať až za rieku [[Nara (rieka v Rusku)|Nara]]. Z juhozápadu sa koncom októbra priblížil Guderian so svojou [[2. tanková armáda Wermachtu|2. tankovou armádou]] k Tule, no bol pred mestom zastavený. Situácia sa však ďalej vyhrocovala a 4. novembra nariadil Žukov popraviť veliteľa [[133. strelecká divízia|133. streleckej divízie]] plukovníka A.G. Gerasimova a komisára G. &nbsp;F. Šabanova, kvôli tomu, že bez povolenia nariadili ústup divízie z obrannej čiary na rieke [[Ruza]]. V oblasti [[Istra|Istry]] bol nemecký postup na čas zastavený príchodom 50. jazdeckej a 78. streleckej divízie.

Začiatkom novembra klesli teploty pod nulu, čo malo za následok spevnenie predtým blatistých ciest, čo urýchlilo najmä nemecké zásobovanie. Boje sa znovu obnovili v plnej sile a Nemci sa začali opäť nebezpečne približovať k Moskve. Sovietske velenie sa však ani za tejto situácie nevzdávalo. Na základe informácií, ktoré dodal z Tokia sovietsky špión [[Richard Sorge]], prišiel [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] k záveru, že mu od [[Japonsko|Japonska]] na východných hraniciach nehrozí žiadne nebezpečenstvo, a tak boli k Moskve povolané ďalšie zálohy zo Sibíre a Ďalekého východu, o ktorých nemali Nemci ani len tušenia. Preťaženou železničnou sieťou bolo do konca bitky presunutých celkovo 40 divízií o sile 700 000 mužov. Časť týchto vojsk sa zúčastnila [[7. november|7. novembra]] (v deň 24. výročia [[VOSR|októbrovej revolúcie]]) vojenskej prehliadky na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]], ktorej prípravu sa podarilo pre nepriateľom dokonale utajiť. Odtiaľ pokračovali priamo na front. Uskutočnenie prehliadky malo nesmierny morálny význam &nbsp;– &nbsp;[[7. november|7. novembra]] o 8:10 ráno vysielali všetky rádiostanice Sovietskeho zväzu Stalinov prejav z Červeného námestia, v ktorom povzbudil vojská k víťazstvu a pripomenul niekdajšiu slávu vynikajúcich ruských vojvodcov, čo bolo do vtedy absolútne tabu. Uskutočnenie prehliadky v obliehanom meste šokovalo celý svet. Zlé počasie toho dňa ochránilo Moskvu pred náletmi [[Luftwaffe]]. Ďalšia sovietska vojenská prehliadka nasledovala v meste až v máji 1945. 5. novembra sa v meste konala verejná zbierka, pri ktorej obyvatelia mesta vyzbierali 80 &nbsp;000 &nbsp;000 [[sovietsky rubeľ|rubľov]], ktoré boli použité na nákup zbraní a vojenského materiálu.

[[15. november|15. novembra]] začali nemecké vojská obchvatný útok smerom na [[Klin (mesto v Rusku)|Klin]], kde sa im podarilo preraziť na styku 16. a 30. armády, čím prinútili sovietske jednotky ustúpiť na ďalšiu čiaru obrany. Nemeckej [[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tankovej armáde]] sa podarilo obsadiť Klin až 24. novembra. 25. novembra padol do nemeckých rúk aj [[Solnečnogorsk]]. V smere zo severu sa Nemci dostali menej než {{km|45|m}} od Moskvy. Nemecká [[7. tanková divízia Wehrmachtu|7. tanková divízia]] v tej dobe prekročila poslednú prirodzenú prekážku pred Moskvou &nbsp;– &nbsp;kanál [[Volga]]-[[Moskva (rieka)|Moskva]], no bola onedlho zahnaná naspäť silnými protiútokmi jednotiek [[1. úderná armáda|1. údernej armády]]. Na juhu sa Guderianova 2. tanková armáda bez dostatočných zásob pokúšala obkľúčiť Tulu, bojujúc proti [[Sovietska 49. armáda|49.]] a [[Sovietska 50. armáda|50. armáde]] {{km|90|m}} od Moskvy. Urputné boje okolo Tuly trvali až do začiatku decembra.

V dovtedajších bojoch Nemci utrpeli značné straty na tankoch i živej sile a menej početným sovietskym jednotkám sa podarilo tempo nepriateľského postupu výrazne spomaliť. [[Georgij Žukov]] bol už v tej dobe presvedčený, že útok nemeckých vojsk stráca dynamiku. Z pôvodne úctyhodnej útočnej sily zostávala v tej dobe Wehrmachtu už len niečo menej než polovica. Tento stav bol daný najmä ich vyčerpaním, stavom bojovej techniky ako aj nevyhovujúcim logistickým zabezpečením, ktoré v podmienkach tuhej ruskej zimy začalo byť problematické. [[4. december|4. decembra]] [[1941]] stáli nemecké vojská asi len {{km|30|m}} pred Moskvou, pričom veže a [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] mohli nemeckí velitelia pozorovať [[ďalekohľad]]mi. [[5. december|5. decembra]] začalo výrazne mrznúť a teplota klesla až na −30 &nbsp;°C. Nemci však na takto silný mráz neboli pripravení, motory väčšiny ich tankov, áut ani lietadiel nešli naštartovať, väčšina jednotiek nemala zodpovedajúci zimný výstroj, čo spolu s viaznúcim zásobovaním začalo neblaho pôsobiť na ich bojaschopnosť. Chybu spravila aj nemecká rozviedka, ktorá nebola schopná zistiť koncentráciu sovietskych jednotiek pripravujúcich sa na nadchádzajúcu ofenzívu.