Bitka pri Jene: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
fix |
rozšírenie |
||
Riadok 8:
|casus=
|územie=
|výsledok= francúzske
|protivník1= [[Prvé cisárstvo (Francúzsko)|Francúzsko]]
|protivník2= [[Prusko]]<br />[[Sasko]]
Riadok 19:
}}
'''Bitka pri Jene''' bola ozbrojeným stretnutím medzi francúzskymi vojskami [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] a pruskou armádou generála [[Friedrich Ludwig Hohenlohe|Friedricha Ludwiga Hohenlohe]], ktorá sa odohrala 14. októbra 1806 počas vojen štvrtej koalície. Napoleon si počas bitky myslel, že porazil hlavné pruské vojsko, v skutočnosti ho však toho istého dňa porazil maršal [[Louis-Nicolas Davout|Davout]] v [[bitka pri Auerstedte|bitke pri Auerstedte]]. Obe bitky sa uskutočnili na pravom brehu rieky [[Saale]] v dnešnom Nemecku.
{{na úpravu|potreba kompletne prerobiť článok, zlá štylistika, napísané príliš laicky, asi nekvalitný preklad}}▼
== Predohra ==
Po [[bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]] Napoleon podpísal mier s [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom I.]] a [[Alexander I. (Rusko)|Alexandrom I.]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po porážke tretej protinapoleonskej koalície Napoleonovi zostávali len dve krajiny, ktoré ho mohli ohroziť - [[Spojené kráľovstvo]], ktoré mier s Napoleonom nepodpísalo a [[Ruská ríša|Rusko]], ktoré upustilo od predošlej mierovej dohody. Medzitým sa Napoleon snažil izolovať [[Prusko]] od vplyvu týchto dvoch potenciálne nepriateľských krajín tým, že mu ponúkol nezáväznú alianciu, ktorú obe krajiny podpísali v marci 1806. Zároveň sa však snažil potlačiť pruský politický a vojenský vplyv medzi nemeckými štátmi. Prusko však od zmluvy upustilo a v septembri 1806 nadviazalo tajnú spojeneckú zmluvu s Ruskom. Spojené kráľovstvo sa tiež onedlho pripojilo. Takto vznikla štvrtá protinapoleónska koalícia. Väčšina francúzskej armády, v dôsledku neistoty z budúceho jednania Ruska a Pruska v tej dobe zimovala v postaveniach pozdĺž rieky [[Rýn]] v južnom Nemecku, hlavne v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]]. 2. októbra 1806 Prusko dalo diplomatickou cestou Francúzom najavo, aby do 8. októbra vyprázdnilo nemecké územia a stiahlo svoje armády za Rýn. Napoleon okamžite spolu s Cisárskou gardou opustil Paríž a presunul sa do južného Nemecka. Francúzske sily sa pohli do Saska aby napadli Prusko a obsadili Berlín.
Z hľadiska stratégie bolo vyhlásenie vojny pre Prusko nevýhodné, pretože sa nemohlo spoliehať na žiadnu vojenskú pomoc od svojich spojencov. Ďalšou slabinou Pruska v roku 1806 bola chaotická štruktúra veliteľského zboru. Napr. pozíciu náčelníka štábu, zastávali v rovnakom čase traja dôstojníci, generál [[Karl Ludwig von Phull|Phull]], plukovník [[Gerhard von Scharnhorst]] a plukovník [[Rudolf Massenbach]]. Aj preto sa Napoleon rozhodol Prusov rýchlo rozdrviť.
Francúzsky postup viedol V. zbor maršala [[Jean Lannes|Lannesa]], ktorý narazil na pruský pechotný zbor pod vedením [[Louis Ferdinand|princa Luisa]], ktorý sa mu podarilo šikovným obchvatom obkľúčiť a zničiť v [[bitka pri Saalfelde|bitke pri Saalfelde]]. V boji zahynul aj samotný princ Luis. Pri ďalšom postupe však Lannes narazil na väčšie uskupenie pruských síl pri meste [[Jena]]. Po tom, čo sa o tom dozvedel Napoleon, ktorý pokladal pruské uskupenie za hlavné nepriateľské sily nariadil svojim jednotkám rýchly postup k Jene. Zároveň však poslal [[Louis Nicolas Davout|Davoutov]] III. a [[Jean-Baptiste Bernadotte|Bernadottov]] I. zbor, aby Prusom odrezali ústupovú cestu pri meste [[Naumburg]].
== Boje ==
▲{{na úpravu|potreba kompletne prerobiť článok, zlá štylistika, napísané príliš laicky, asi nekvalitný preklad}}
Napoleon, ktorý viedol svoje sily na mesto Jena mal 96 000 vojakov. Sily rozložil na pahorku, vľavo bola jazda pod vedením mašala [[Joachim Murat|Murata]]. Na pahorku boli aj oddiely maršalov [[Neya]] (VI. zbro), [[Jean-de-Dieu Soult|Soulta]], [[Jean Lannes|Lannesa]] a [[Pierre Augereau|Augereaua]]. Kopec z rána zakrývala hmla. Proti Napoleonovi stál knieža Hohenlohe s 38 000 vojakmi a generál Ruchel so 16 000 mužmi, prišiel na pomoc, ale nebolo to nič platné. Napoleon začal silnú paľbu z diel a rozbil armádu kniežaťa Hohenloheho. Prusi začali utekať smerom k mestu Auerstadte vzdialeného od Jeny 25 km.
▲Napoleon viedol svoje sily na mesto Jena mal 96 000 vojakov. Sily rozložil na pahorku, vľavo bola jazda pod vedením mašála Murata. Na pahorku boli aj maršali Ney, Soult, Lannes a Augereau a Landgrafenberg. Kopec z rána zakrývala hmla. Proti Napoleonovi stál knieža Hohenlohe s 38 000 vojakmi a generál Ruchel so 16 000 vojskom, prišiel na pomoc, ale nebolo to nič platné. Napoleon začal silnú paľbu z diel a rozbil armádu kniežaťa Hohenloheho. Prusi začali utekať smerom k mestu Auerstadte vzdialeného od Jeny 25 km. Tam sa odohrávala v tom čase druhá bitka Francúzsku velil maršal Davout s 26 000 vojakmi a maršál Bernadotte s 15 000 vojakmi. Proti nim stál sám kráľ Fridrich Wilhelm III. so 70 000 vojakmi, nad ktorými velenie prevzal vojvoda Brunšvický (ten v bitke padol). Spojené armády maršálov Davouta a Bernadotteho 41 000 vojakov, rozbili pruskú armádu. Za dve hodiny boli na oboch miestach Prusi definitívne rozbití a utrpeli takú porážku akú dejiny dovtedy nepoznali. Maršál Davout ich prenasledoval v Pruskej armáde prepukla panika. Napoleon poslal maršálov, aby obsadzovali pruské prístavy. Maršál Ney sa blížil s 12 000 vojakmi k pevnosti Matterburg a 26 000 pruských vojakov sa vzdalo Padla pevnosť Lubeck, kde kapituloval slávny maršál Blucher, donútil ho maršál Lannes, padli pevnosti Gdansk a Štetín. Pruský kráľ posielal vyslancov a chcel prímerie, Napoleon to odmietol a povedal "Nech si vypijú kalich až do dna". 26. októbra 1806 maršál Davout vstúpil do Berlína, ten sa vzdal a 27. októbra doňho vstúpil aj Napoleon. 19. novembra maršál Davout obsadil Hamburg, anglické lode museli ujsť. 21. novembra Napoleon vydal dekréty o Kontinentálnej blokáde.
== Výsledok bitiek: ==
| |||