Psychedelický rock: Rozdiel medzi revíziami

'''Psychedelický rock''' (z gr. [[psyché]] - [[duša]]; alternatívnymi pomenovaniami sú ''psychedelic sound, San Francisko sound, head music, acid music, sunshine pop či flower-power music'' alebo ''acid rock'' odkazujúci priamo na tvorbu pod vplyvom halucinogénu [[LSD]])<ref>BLÜML, J. 2009. Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty. Olomouc: Univerzita Palackého. Filozofická fakulta, s.109</ref> je [[hudobný žáner]] pôsobiaci zážitkovo na ľudské [[Nevedomie|(ne)vedomie]], evokujúc v istom zmysle [[Halucinogén|halucinogénne]] [[Stav|stavy]], ktoré sa však snaží navodiť jeho rozšírením alebo prehĺbením prirodzenejšou formou.<ref name=":0" /> Kľúčovou je [[idealita]] zvláštnych [[Stav|stavov]] [[Nevedomie|(ne)vedomi]]a navodená prostredníctvom [[Hudba|hudobnej]] [[semióza|semiózy]] (kultúrnohistoricky konkretizované na pojmy [[osvietenie]], [[extáza]], [[tranz]], [[vyslobodenie]], [[prebudenie]], [[nirvána]], mokši, satori a iné<ref>PLESNÍK, Ľ. ''Estetika inakosti.'' 1.vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1998. 135 s. ISBN 80-8050-199-8, s. 78</ref>) súvisiacej s rôznymi spôsobmi zvýznamňovania [[Skutočnosť|skutočnosti]].<ref name=":0" /> V 60. rokoch žáner ovplyvnil rozvoj halucinogénov [[marihuana]], [[psilocybin]], [[meskalín]] a [[LSD]] a [[indická filozofia]]. Psychedelický rock využíva zvukové možnosti stereo technológie, zvukovo experimentálny prístup k hudbe (zvukové efekty ako [[feedback]], distorcia, wah-wah, reverb, delay, magnetofónové pásky púšťané odzadu); rozšírenie minutáže skladieb; prvky [[India|indickej]], [[Minimalizmus|minimalistickej]] a ne-západnej hudby ([[raga]], [[mantra]], modálne stupnice, štvrťtóny a drone), nové hudobné nástroje (sitar, theremin, [[organ]], Mellotron, [[čembalo]], [[Syntetizér|syntetizéry]]). Tematika textov evokuje [[surrealizmus]], snovú nadrealitu, návrat do detstva, spracúva politicko-spoločenské témy a „vesmírno-spirituálne“ zážitky z halucinogénov. <ref name=":0">PERNÝ, L. ''Hudobná [[kontrakultúra]] na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v [[Kulturológia|kulturologickej]] perspektíve''. Bakalárska práca. [[Nitra]]: Katedra kulturológie FF UKF, 2014. 90 s., s. 33</ref>

reprezentovali ho kapely ako The Seeds, Amboy Dukes, The Nazz, The Pretty Things, The Electric Prunes, Shadows Of Knight a najmä 13th Floor Elevators), čo bola istá forma [[Garage rock|garážového rocku]] [[60. roky_20._storočia|60. rokov]], ktorá bola rozšírená najmä v subkultúre [[mods]]<ref>PERNÝ, L. ''Hudobná [[kontrakultúra]] na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v [[Kulturológia|kulturologickej]] perspektíve''. Bakalárska práca. [[Nitra]]: Katedra kulturológie FF UKF, 2014. 90 s., s. 35-36</ref> a taktiež sa na jeho vznik podpísal vplyv [[Folkrock|folk rocku]] (najmä pre výrazný vplyv [[Bob Dylan|Boba Dylana]] v rovine textovej).<ref>LUČENIČ, L. 2005. S''ixties Laca Lučeniča. 1965: rock, keď rock dospel.'' 2005. In. Týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo W Press a.s.. ISSN: 1336-653X</ref> Prvý krát bol termín psychedelický rock použitý v roku [[1966]] v súvislosti s albumom ''The Psychedelic Sounds of the 13th Floor Elevators'' od [[13th Floor Elevators]] (konkrétne v článku "''Unique Elevators shine with psychedelic rock''" z februára 1966).<ref>HICKS, M. 2000. ''Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions Music in American Life.'' Chicago, IL.: University of Illinois Press, 2000. 166 s. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0252069153 ISBN 0-252-06915-3], s.64-66</ref> Korene vzniku je možno nájsť už v roku 1965 v súvislosti s čítaním poézie na festivaloch, ktoré organizoval [[Allen Ginsberg]]. Na jeseň roku 1965 založil Michael Hollingshead inštitúciu, ktorá propagovala psychedelickú kultúru a hudbu – ''World Psychedelic Center''.<ref>BLÜML, J. 2009. Art rock: stylově žanrovy typ a jeho česke varianty. Olomouc: Univerzita Palackého. Filozofická fakulta, s.83</ref> Žáner dominantne vzniká jednak v San Franciscu (Jefferson Airplane, Greatful Dead, Big Brother & the Holding Company a Quicksilver Messenger Service) a taktiež v Británii (scéna okolo UFO klubu, skupiny ako Pink Floyd, Soft Machine, Arthur Brown, Cream, Jimi Hendrix Experience). O posunutie psychedelického rocku do mainstreamu sa zaslúžili najmä The Beatles (najmä albumy ''Revolver,'' ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]] ''a'' Magical Mystery Tour'') a The Rolling Stones (album'' Thier Satanic Majestic Request''). Vyvrcholením v popularite žánru je rok 1967 známy najmä pre tzv. leto lásky a festival v [[Monterrey]] (v roku 1967 vychádzajú zároveň najvýznamnejšie albumy žánru) a významnými sú aj roky 1968 (študentské revolty) a rok 1969 (festival [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]]).

[[Súbor:Woodstock_redmond_stage.JPG|link=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Woodstock_redmond_stage.JPG|thumb|

Do povedomia verejnosti sa psychedelický rock dostal v rokoch 1966  –  67. Bol charakteristický dlhými skladbami, inštrumentálnymi sólami s premenlivou melódiou, [[ezoterika|ezoterickými]] textami, ktoré niekedy opisovali sny, vízie a halucinácie (dobrým príkladom takýchto textov je hit Incense and Peppermints od skupiny Strawberry Alarm Clock). Základným znakom nahrávok psychedelickej hudby bolo jej spracovanie do viacstopových nahrávok na ktorých sa využívali zvukové efekty, ktoré boli dovtedy považované za ruchy elektronickej hudby ako je spätná väzba, rôzne deformácie spätné prehrávanie, kúskovanie a ozveny zvukových sekvencií. Dobrým príkladom využitia psychedelických prvkov tohto obdobia je predohra singlu "See Emily Play" od skupiny [[Pink Floyd]] (ktorý neskôr vyšiel aj na kompilácii [[Relics]]).<ref name="Schaffner65">{{cite book |last=Schaffner |first=Nicholas |title=Saucerful of Secrets: The Pink Floyd Odyssey |year=2005 |publisher=Helter Skelter |location=London |isbn=1-905139-09-8 |page=65 |edition=New |accessdate=30 July 2012}}</ref>