Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
podrobné spracovanie kulturologický reflexii v novovekej filozofii |
metodológia |
||
Riadok 5:
Je to [[spoločenská veda]], ktorá skúma [[kultúra|kultúru]] ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, ideje a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Kulturológia skúma kultúru tiež ako systém nadbiologicky vytvorených prostriedkov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa ľudia adaptujú v prostredí. <ref>SOUKUP Václav : Vitejte v Culturologii. Česká kulturologická společnost ve spolupráci s Katedrou teorie kultury FF UK. Praha. 2012. ISSN 1805-2886</ref> Je to medziodborová disciplína, zaoberajúca sa integrálnym štúdiom kultúry na úrovni rodu [[Homo]] ([[Rod|rodová]] kultúra), zákonitostí vzniku, vývoja a fungovania [[Kultúrny systém|sociokultúrnych systémov]] v priestore a čase ([[Kultúra|kultúr]], [[Subkultúra|subkultúr]], [[Kontrakultúra|kontrakultúr]]) a [[Jednotlivec|jednotlivca]] ([[Indivíduum|osobnostná]] kultúra). <ref name=doc>doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2</ref> Spadajú sem dejiny kulturologického skúmania, druhov [[umenie|umenia]] a [[estetika|estetiky]], [[Kultúra|kultúrna]] a sociálna [[antropológia]], [[sociológia]], [[filozofia]] kúltúry, [[ekonomika]] a [[manažment]] kultúry, [[právo]] a [[Legislatívny proces|legislatíva]] v kultúre. Integruje a syntetizuje poznatky vied o kultúre, človeku a spoločnosti.
== Témy kulturológie ==
* kategórie kulturologického výskumu ako vzťah [[kultúra|kultúry]], [[civilizácia|civilizácie]], [[spoločnosť|spoločnosti]] a [[príroda|prírody]];
Kultúra ako súbor [[zvyk|zvykov]], vzťahov, inštitúcií, [[umenie|umenia]] a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo [[sociálna skupina|sociálnu skupinu]]. Celok [[tvorba|tvorby]], difúzie a [[Konzument|konzumu]] [[produkt|produktov]] tvorivého ľudského [[duch |ducha]] v oblasti [[umenie|umení]] a poznatkov.<ref name=":2">GAŽOVÁ, V. ''Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.'' FF UK, 2009, Bratislava [http://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/8071213152 ISBN 80-7121-315-2], s. 17-19</ref> Podľa E. B. Taylora je kultúra alebo civilizácia komplexný celok, ktorý zahŕňa [[poznanie]], [[viera|vieru]], [[umenie]], [[morálka|morálku]], [[právo]] a ostatné schopnosti a zvyky osvojované si človekom ako členom [[spoločnosť|spoločnosti]].<ref name=":2" /> Podľa [[UNESCO]] by sa kultúra mala považovať za súbor svojráznych [[duch |duchovných]] a [[materiál |materiálnych]] zvláštností, ktoré charakterizujú [[spoločnosť]] alebo sociálnu skupinu. Okrem [[umenie|umenia]] a [[literatúra|literatúry]] zahŕňa aj spôsoby [[život|života]], spôsoby spolužitia, [[Hodnota (filozofia)|hodnotové]] systémy, [[tradícia|tradície]] a [[presvedčenie|presvedčenia]].<ref>MONDIACULT,'' Svetová konferencia o kultúrnych politikách.'' UNESCO. Mexico City. 1982</ref> Kultúra je univerzálny ľudský fenomén, špecifická ľudská činnosť, ktorá nie je vlastná iným biologickým formám života. Kultúra z univerzálneho hľadiska je teda najvýznamnejším znakom, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov. Na kultúru môžeme nazerať ako na zvláštny spôsob života rôznych skupín [[ľudia|ľudí]]. Jednotlivé lokálne kultúry predstavujú jedinečné a neopakovateľné konfigurácie artefaktov, sociokultúrnych [[Regulatívna idea|regulatívov]], ideí, [[Symbolika v architektúre|symbolických]] systémov a kultúrnych inštitúcii typických pre určitú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. V tomto chápaní kultúry je zdôraznená idea mnohosti kultúr – [[kultúrny pluralizmus]] ako i potreba komunikácie kultúr. Krober a Kluckohn, zozbierali 164 definícií kultúry, ktoré rozdelili do 8 skupín:'' opisné ''(vypočítavajú sumu fenoménov patriacich do kultúry)'', historické ''(kladú dôraz na procesy socialnej transmisie a translácie)'', normatívne ''(vzorce a konania okolo ktorých sa navrstvujú normy, spôsoby konania)'', zdôrazňujúce ideačný aspekt ''(dôraz na idey)'', psychologické'','' štrukturálne ''(typizácia a organizácia kultúry)'', genetické ''(kultúra ako produkt alebo výtvor; myšlienkový obsah; symboly) a'' nezaraditeľné.''<ref>GAŽOVÁ, V. ''Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.'' FF UK, 2009, Bratislava [http://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/8071213152 ISBN 80-7121-315-2], s. 16</ref> <ref>KROEBER, A., KLUCKHORN, C. ''Kritický nástín systému a definic kultury I., II.'' Brno. 1968, 1970.
</ref>
Civilizácia je chápaná ako úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá [[spoločnosť]]. Zároveň ide o súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov. Je politicky, časovo a kultúrne ohraničená. Spoločenstvo ľudí dobrovoľne dodržiava dohodnuté modely a vzorce, systematizované ako práva a povinnosti občana. Podľa [[Arnold Joseph Toynbee|A. J. Toynbeeho]] je civilizácia ''jednotka historického skúmania, ktorá je relatívne sebestačná a viac-menej zrozumiteľná oddelene od zvyšku dejín. ''Každé ľudské spoločenstvo participuje na kultúre, ale nie každé na civilizácii (civilizácia sa objavuje iba na určitom stupni vývoja). Pojem civilizácia obsahuje tri významy - civilizovaný ako "''dobre sa chovať, ovládať opačné skolny''"; civilizácia ako najvyšší stupeň spoločenského vývoja alebo ako národný, či regionálny spôsob [[život|života]].
[[Spoločnosť]] je v užšom zmysle chápaná ako súbor osôb žijúcich v skupinách, ktoré sú navzájom pospájané, žijú v ohraničených teritóriách, uznávajú základné spoločenské [[hodnota|hodnoty]] a správajú sa podľa ustálených kultúrnych vzorov. V tomto vymedzení sa spoločnosť približuje k pojmu [[štát]].
[[Príroda]] (gr. ''fyzis'') je širšom zmysle súhrn hmotných predmetov, štruktúr a procesov v nekonečnej mnohotvárnosti ich prejavu. Príroda jestvuje večne, je nekonečná a je vo vývoji (staré formy zanikajú, nové vznikajú).
* [[paradigma|paradigmatické]] východiská a [[Diskurzívny|diskurzívna]] [[prax]] definície [[kultúra|kultúry]]
* ekologická kríza v kulturologických konceptoch (neotenické a [[Etológia|etologické]] koncepty [[kultúra|kultúry]]); príroda v diskurze kulturológie ako "druhá prirodzenosť" človeka; kultúrna [[ekológia]] a vzťah kultúry a prírody; biokulturológia, [[permakultúra]]
* [[štruktúra|štruktúry]] kultúry ([[Hodnota (filozofia)|hodnoty]], [[rituál|rituály]], [[hrdinovia]], [[symbol|symboly]]), základné modely štruktúry kultúry a [[Kultúrne univerzálie|kultúrnych univerzálií]]
'''Štruktúru kultúry''' tvoria [[Hodnota (filozofia)|hodnoty]], [[rituál|rituály]], [[hrdinovia]], [[symbol|symboly]] a praktiky. Medzi inštitucionálne modely štruktúry kultúry patrí [[dominantná kultúra]], [[subkultúra]], [[kontrakultúra]], klubkultúra ([[alternatívna kultúra]] alebo nezávislá kultúra), [[populárna kultúra]], [[ľudová kultúra]], marginálna alebo minoritná kultúra.
* inštitucionálne modely kultúry a socio-kultúrne systémy ([[subkultúra|subkultúry]], [[kontrakultúra]], [[populárna kultúra]], [[masová kultúra]], [[dominantná kultúra]], [[ľudová kultúra]], a [[alternatívna kultúra]])
Existuje viacero modelov inštitucionálnej štruktúry v kultúre (modelmi boli napr. práce [[Pierre Bourdieu|Piera Bourdieua]], [[Norbert Elias|Norberta Eliasa]], [[Jean Baudrillard|Jeana Baudrillarda]], [[Edgar Morin|Edgara Morina]] a predstavitelia britského kulturalizmu). Pri vytvorení [[Inštitúcia (sociológia)|inštitucionálneho]] modelu kultúry je podľa Viery Gažovej nevyhnutné brať do úvahy: ''stupeň profesionalizácie, stupeň [[Každodennosť|každodennosti]], [[legitimita|legitimity]] a [[Tvorivosť|tvorivosti]]''. Aplikovaním týchto teórii sa dostávame k [[Ingo Mörth|Mörthovej]] schéme {{Chýba zdroj}} inštitucionálnej štruktúry v kultúre, ktorú tvorí: ''kultúra podujatí ''(zameraná na tvorcu a výtvor, vysoký stupeň profesionality, je nevšedná)'', mediálna kultúra ''(orientácia na [[Konzument|konzum]] a [[zábava|zábavnosť]]; [[kritérium]] je [[Ekonomická činnosť|ekonomická]] rentabilita)'', spolková kultúra ''(orientácia na členstvo a spoločný program; skupinový záujem, činnosť na základe pravidiel odsúhlasených členstvom)'', kultúra všedného dňa ''(patria sem aktivity [[voľný čas|voľného času]] a [[hobby]])'' a sociokultúra'' (orientácia na [[Participácia|participáciu]], spoluprácu, [[angažovanosť]]; patrí sem [[ľudová kultúra]], [[Festival|festivaly]], kultúrne iniciatívy; kritériom je sociálna užitočnosť; tematizuje sa spôsob života a bazíruje sa na [[politik|politike]]).
* [[synchronicita]] a [[diachrónia]]; komunikácia a [[dialóg]] kultúr;
* [[kontinuita]] kultúry - [[tradícia]] a [[inovácia]]; [[kultúrne dedičstvo]], [[historické vedomie]], [[historická pamäť]], eticko-mýticke jadro kultúry, kanály translácie kultúry
* [[kultúrna zmena]] - roviny kultúrnych zmien a základné typy socio-kultúrnych zmien
V procese komunikácie kultúr dochádza ku [[kultúrne obohacovanie|kultúrnemu obohacovaniu]] a [[kultúrna zmena|kultúrnej zmene]] (proces vzniku, transformácie alebo zániku sociokultúrnych systémov). Na úrovni sociokultúrnych systémov rozoznávame dva základné typy kultúrnych zmien: ''endogénnu ''a ''exogénnu''. Jedným z efektov kultúrnej zmeny môže byť ''kultúrna medzera'', predstavujúca zaostávanie jedného alebo viacerých subsystémov kultúry voči ostatným. Autorom konceptu kultúrnej medzery je [[William Fielding Ogburn|W. F. Ogburn]]. {{Hlavný článok|Akulturácia|Difúzia kultúry}}
* [[identita]] v multikultúrnom a [[Globalizácia|globalizovanom]] svete (kultúrna [[identita]], [[etnicita]] a multikulturalita)
Modely kultúrnej identity sa rozdelili na tri výrazné koncepty:
# [[Hegemónia|hegemoniálny]] (pozitívny postoj ku kultúrny tradíciám, odmieta cudzie tradície a hodnoty, podporuje dominantné kultúrne normy);
# [[Konzervativizmus|konzervatívny]] (odmieta každý kultúrny import, sústreďuje sa na konzervovanie vlastných existujúcich foriem kultúrneho života a kultúrnych inštitúcií)
# [[Emancipácia|emancipačný]] (kriticky predhodnocuje vlastné kultúrne tradície, je relatívne otvorení voči iným inštitúciám)
Všetky modely sa v reálnom kultúrnom dianí vzájomne prelínajú.
* politické a kulturologické koncepty [[Multikulturalizmus|multikulturalizmu]]
* kulturológia v systéme vied; interpretovanie javov iných vedných odborov, kulturologickou optikou (interdisciplinárny aspekt kulturológie)
Kulturologické nazeranie predpokladá vyjadrovanie sa pomocou ustálených [[pojem|pojmov]] - terminologický aparát (súbor cielene získaných [[informácia|informácií]], logicky zdôvodnenou sústavou pojmov a systémom vzťahov a súvislostí týkajúcich sa [[kultúra|kultúry]]). Človek je v kulturologickom nazeraní chápaný ako tvorca kultúry a sociokultúrneho prostredia. Kultúra je univerzálny jav, ale jej konkrétny formy sú vnútorne rozmanité. Ku aktuálnym definíciám kultúry patrí názor, že ide o ''celok tvorby, difúzie a konzumu produktov tvorivého ľudského ducha v oblasti umení a poznatkov''. Dokument UNESCO z roku 2002 definuje [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] ako ''„komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“.''<ref>[UNESCO, 2002 (http://www.unesco.org/education/imld_2002/unversal_decla.shtml)]</ref>
Kultúru je možné vymedziť ako poznávaciu (klasifikácia kultúrnych fenoménov) a praktickú (umožňuje modelovať a ovplyvňovať budúci stav kultúry); emickú (výskum z hľadiska členov) a etickú (výskum podľa stanovenej schémy - zvonka).
* kultúra a [[civilizácia]]
* kultúrne [[Univerzálie (filozofia)|univerzálie]]
* kultúrno-antropologické názory na kultúru ([[George Murdock|Murdock]], [[Edgar Schein|Schein]], [[Oswald Menghin|Menghin]])
Podľa kultúrneho modelu [[George Murdock|Georga Murdocka]] sú jednotlivé zložky kultúry v schéme techniky (týkajú sa členov spoločnosti vo vzťahu k vonkajšiemu svetu prírody), vzťahy (interpersonálne zvykové reakcie členov spoločnosti) a idey (modelové verbálne zvyky, patrí sem oblasť vedeckých i technických poznatkov, všetky druhy vier, verbalizovanie a pojmové uchopenie noriem správania a vymedzenie sankcií za odchýlky od normy – morálka). Vytvoril unikátny zoznam základných kultúrnych [[Univerzálie (filozofia)|univerzálií]], kde zaradil: atletické [[Šport|športy]], čas jedenia, dávanie [[Dar|darov]], dekoratívne [[umenie]], [[etika]], [[estetika]], [[folklór]], [[Gesto|gestá]], [[jazyk]], [[hry]], [[hygiena]], [[kalendár]], kúzla, [[kozmológia]], [[manželstvo]], [[Vláda|vládu]], [[tanec]], [[Tkanina (textil)|tkanie]], [[Povera|povery]], [[Pozdrav|pozdravy]], účesy, [[Žartovanie|žartovanie]], výklad [[Sen|snov]], [[varenie]].
[[Kultúrna antropológia|Kultúrny antropológ]] [[Oswald Menghin]] konštruoval kultúrne okruhy v paleolite až neolite podľa hľadísk technologických [''čepeľové kultúry, kultúry pästného klinu, kostené kultúry atd.'') a hospodárskych [''kultúry chovu prasiat, kultúry chovu hovädzieho dobytka, poľnohospodárske kultúry, mestské kultúry'']. Hľadal ich šírenie a ovplyvňovanie, pričom aktívne entity tohto procesu označoval ako kultúry mužov a kultúry bojovníkov.
[[File:Základné modely štruktúry kultúry a kultúrnych univerzálií.jpg|thumb|Scheinov model ľadovca a Hofstedeho cibuľový diagram]]
[[Edgar Schein]] nazval svoj model „ľadovcom“: kultúru chápe ako vzorec „bazálnych a rozhodujúcich predstáv, ktoré určitá skupina ľudí našla, či vytvorila, odkryla a rozvinula, v rámci ktorých sa naučila zvládať problémy vonkajšej adaptácie a vnútornej integrácie a ktoré sa tak osvedčili, že sa chápu ako všeobecne platné. Noví členovia ich majú pokiaľ možno zvládnuť, stotožniť sa s nimi a konať podľa nich.“ <ref>SCHEIN, E.. Career anchors revisited: Implications for career development in the 21st century. The Academy of Management Executive. JSTOR 4165355</ref> K významným relevantným konceptom v tejto súvislosti patrí v praxi pre svoju komplexnosť s obľubou používaný model [[Geert Hofstede|Geerta Hofstedeho]]. [[Symbol|Symboly]], [[Hrdinovia|hrdinovia]] a [[Rituál|rituály]] sú podľa miery viditeľnosti pre vonkajšieho pozorovateľa tzv. šupkami/ vrstvami cibule. Hofstede im rozumie ako samostatným prvkom kultúry, a označuje ich ako [[Zvyk|zvyky]], predstavujú viditeľnú vonkajšiu časť kultúry, tzv. culture one. Jadro kultúry tvoria hodnoty, ktoré nie sú priamo pozorovateľné a môžeme ich odvodiť z vlastností a správania príslušníkov určitej kultúry. - tzv. culture two. <ref>GAŽOVÁ, V. ''Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.'' FF UK, 2009, Bratislava [http://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/8071213152 ISBN 80-7121-315-2], s. 32</ref>
* ľudové a analytické modely kultúry ([[Robert Lawless|Lawles]])
Podľa R. Lawlessa je kultúra naučená, zdieľaná, symbolická, integrovaná, racionálna, dynamická a adaptívna.<ref>LAWLESS, R. ''Co je kultura?'' Olomouc: Votobia, 1996.</ref> Lawless definuje 2 základné modely kultúry: ľudové (to čo používame v bežnom živote; uľahčujú život; preberajú sa enkulturáciou, sú zažité, majú spoločné znaky - univerzálie, obsaujú významné symbolické zložky a sú zažité) a analytické (vyvíjali sa ako ľudové ale slúžia na iné účely - medzi základné typy patrí model výberu, zmeny, adaptácie, difúzie; sú procesuálne, všeobecné, jednoduché, individuálne, vysvetľujúce a smerejú k paradigmacentrizmu). V jeho koncepcii figurujú termíny ako filtre reality (rovnaké vnemy, ale iné hodnotenie), model (zjednodušená imitácia nejakého pohľadu alebo šablóny, ktorú ľudia prikladajú na realitu), vzorce (sociálne štandardizované spôsoby poznania) a univerzálie (podobnosť ľudových modelov, ktoré záležia od sociálnej skupiny).<ref>GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z<em>.Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. </em>Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005.</ref>
* kulturologické školy a línie 20. a 21. storočia ([[Marxizmus|Marxistický]] koncept kultúry, koncept kultúry cez prizmu [[Pozitivizmus|pozitivizmu]], [[vitalizmus|vitalizmu]], [[existencializmus|existencializmu]], [[hermeneutika|hermeneutiky]], [[Nacionalizmus|nacionalistické]] modely kultúry, [[Neomarxizmus|neomarxistická]] [[Frankfurtská škola]], [[postmarxizmus|post-marxistická]] [[Birminghamská škola]], eko-filozofia, [[psychoanalýza|psychoanalitický]] koncept kultúry, [[Štrukturalizmus (architektúra)|štrukturálna]] [[antropológia]], [[postmoderna|postmoderný]] koncept kultúry a ďalšie)
* vzťah kultúry a [[hra|hry]]
* kultúra ako adaptačný systém
[[Adaptácia]] je to, čo bolo vytvorené aby skupina prežila (prispôsobenie sa organizmu určitým podmienkam prostredia, aby sa úspešne zabezpečilo prežitie a rozmnožovanie) Problematika adaptácie sa dnes koncentruje do ekológie. Odhaľuje, či je ešte možné využiť prostredie, aby generácie po nás prežili. V kultúre existujú rozličné adaptačné stratégii (pr. lovectvo, chov domácich zvierat, remeslo)
* [[jazyk]], [[myslenie]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]]
* kultúra ako [[Normatívny systém|normatívny]], [[symbol|symbolický]] ([[semiotika]]) a [[kognitívny]] systém
* [[Osobnostná kultúra|osobnostná]] a [[spoločná kultúra]]
* [[média]], [[komunikácia]] a kultúra
* [[kultúrna diplomacia]]; [[politika]], [[moc]] a [[kultúra]]
* manažment kultúry a animácia kultúry
Témy podľa:
* GAŽOVÁ, V. Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2
* Sylaby predmetov katedry kulturológe UK v Bratislave <ref>https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/so/info/3.1.2_Kulturologia.doc.</ref>
= Kulturologické koncepcie v dejinách =
Pod kulturologickými koncepciami môžeme rozumieť reflexie vedných disciplín súvisiacich s výskumom kultúry a prejavov kultúry v historických súvislostiach. Spadá sem [[filozofia]], [[história]] ([[Historiografia|historiografia]]), mikrohistória, [[sociológia]], [[politológia]], [[filozofia dejín]], kultúrna a historická [[antropológia]] a taktiež [[futurológia]].
Řádek 34 ⟶ 98:
V druhej polovici 20. storočia nastáva kultúrny obrat (''cultural turn'') ako reakcia na potrebu novej syntézy mnohých vedných disciplín (interdisciplinarita a prínos kultúrnych štúdií [[Birminghamská škola|Birminghamskej školy]]) a vznik kultúrnej [[semiotika|semiotiky]]. Kulturológia tak ponúka komplexný pohľad nielen z antropologického, ale aj interdisciplinárneho hľadiska.
==== Prapočiatky kultúry ====
<gallery>
Obrázok:Techo_de_Altamira_(replica)-Museo_Arqueológico_Nacional.jpg|Jaskynné maľby v [[Altamira (jaskyňa)|Altamíre]]
Řádek 278 ⟶ 336:
* Bratislavská škola (Fisherová, [[Viera Gažová|Gažová]], Slušná)
* Nitrianska škola ([[Peter Liba|Liba]], [[Vincent Šabík|Šabík]], [[Dalimír Hajko|Hajko]])
== Uplatnenie kulturológov ==
| |||