Bitka pri Jene: Rozdiel medzi revíziami

Po [[bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]] Napoleon podpísal mier s [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom I.]] a [[Alexander I. (Rusko)|Alexandrom I.]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po porážke tretej protinapoleonskej koalície Napoleonovi zostávali len dve krajiny, ktoré ho mohli ohroziť - [[Spojené kráľovstvo]], ktoré mier s Napoleonom nepodpísalo a [[Ruská ríša|Rusko]], ktoré upustilo od predošlej mierovej dohody. Medzitým sa Napoleon snažil izolovať [[Prusko]] od vplyvu týchto dvoch potenciálne nepriateľských krajín tým, že mu ponúkol nezáväznú alianciu, ktorú obe krajiny podpísali v marci 1806. Zároveň sa však snažil potlačiť pruský politický a vojenský vplyv medzi nemeckými štátmi. Prusko však od zmluvy upustilo a v septembri 1806 nadviazalo tajnú spojeneckú zmluvu s Ruskom. Spojené kráľovstvo sa tiež onedlho pripojilo. Takto vznikla štvrtá protinapoleónska koalícia. Väčšina francúzskej armády, v dôsledku neistoty z budúceho jednania Ruska a Pruska v tej dobe zimovala v postaveniach pozdĺž rieky [[Rýn]] v južnom Nemecku, hlavne v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]]. 2. októbra 1806 Prusko dalo diplomatickou cestou Francúzom najavo, aby do 8. októbra vyprázdnilo nemecké územia a stiahlo svoje armády za Rýn. Napoleon okamžite spolu s Cisárskou gardou opustil Paríž a presunul sa do južného Nemecka. Francúzske sily sa pohli do Saska aby napadli Prusko a obsadili Berlín.

Francúzsky postup viedol V. zbor maršala [[Jean Lannes|Lannesa]], ktorý narazil na pruský pechotný zbor pod vedením [[Louis Ferdinand|princa Luisa]], ktorý sa mu podarilo šikovným obchvatom obkľúčiť a zničiť v [[bitka pri Saalfelde|bitke pri Saalfelde]]. V boji zahynul aj samotný princ Luis. Pri ďalšom postupe však Lannes narazil na väčšie uskupeniezoskupenie pruských síl pri meste [[Jena]]. Po tom, čo sa o tom dozvedel Napoleon, ktorý ho pokladal pruské uskupenie za hlavné nepriateľské sily, nariadil svojim jednotkám rýchly postup k Jene. Zároveň však poslal [[Louis Nicolas Davout|Davoutov]] III. a [[Jean-Baptiste Bernadotte|Bernadottov]] I. zbor, aby Prusom odrezali ústupovú cestu pri meste [[Naumburg]].

Napoleon, ktorý viedol svoje sily na mesto Jena, mal 96 000 vojakov. Sily rozložil na pahorku, vľavo bola jazda pod vedením mašalamaršala [[Joachim Murat|Murata]]. Na pahorku boli aj oddiely maršalov [[Neya]] (VI. zbrozbor), [[Jean-de-Dieu Soult|Soulta]], [[Jean Lannes|Lannesa]] a [[Pierre Augereau|Augereaua]]. Kopec z ránazrána zakrývala hmla. Proti Napoleonovi stál knieža Hohenlohe s 38 000 vojakmi a generál Ruchel so 16 000 mužmi, prišielktorý mu prišiel na pomoc,. aleNapoleon nebolona toarmádu ničkniežaťa platné. NapoleonHohenloheho začalzahájil silnú paľbu z diel, apo rozbilktorej armádu kniežaťa Hohenloheho.začali Prusi začali utekať smerom k mestu Auerstadte, vzdialenéhovzdialenému od Jeny 25 km.

T.j. Francúzi obsadili všetky prístavy v severnom Nemecku, severnej Itálii, Neapoli, Španielsku, Holandsku, Portugalsku, a v Rakúsku - formálne. BolaKontinentálna namierenáblokáda protibola Anglickuodpoveďou Napoleona na politiku Anglicka, keď Angličania blokovali francúzske prístavy; cieľom bolo zabrániť, aby sa jeho výrobky nedostali na Európskyeurópsky trh. <!-- Pridalo sa Dánsko a Švédsko, ostalo len Rusko, zámorie bolo vo vojne. --> Spôsobila hospodársku krízu Anglicka, vysokávysokú nezamestnanosť, prebytok tovarov, nízkea prepad ziskyziskov anglických podnikov. Anglicko sa však hospodársky nezrútilo, malo silné vojenské námorníctvo. Bola to odpoveď Napoleona na politiku Anglicka, keď Angličania blokovali francúzske prístavy. Katastrofa stála Prusko asi polovicu armády a zmenšenie jeho územia o polovicu. Francúzske vojská ostali na nemeckom území a v Prusku. Táto katastrofa povzbudila Poliakov a od 26. novembra Francúzi postupovali na územie Poľska proti Rusku, lebo cár poslal armádu na pomoc Pruska, vojna pokračovala ďalej.