Latinská cirkev: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 194.160.184.130 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peto158 |
|||
Riadok 11:
Právny systém latinskej cirkvi tvorí [[Kánonické právo|Kódex Kanonického práva]].
=== Cirkevná hierarchia ===
Základom cirkevného usporiadania je ''cirkevná hierarchia'', ktorá má presnú štruktúru. Na čele cirkvi stojí rímsky [[biskup]] – [[pápež]]. Jemu podliehajú v duchovnej a v [[Kánonické právo|Kanonickým právom]] presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia [[apoštol]]ov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardinálni biskupi (kardináli), ktorí sú akýmisi vernými, blízkymi spoločníkmi [[pápež]]a a zároveň majú právo voliť nového pápeža. Biskupi majú svojich kňazov a diakonov, ktorí sú ich pomocníkmi, pričom títo taktiež uplatňujú apoštolskú službu.
Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje jednotlivú moc cirkevnej hierarchie. [[Pápež]] je na čele mestského štátu [[Vatikán]], v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré by sa dali prirovnať k akýmsi cirkevným ministerstvám. Najznámejšími kongregáciami sú Kongregácia pre doktrínu viery, Kongregácia pre božskú úctu a sviatosti a Kongregácia pre kauzy svätých.
Cirkevná správa latinskej cirkvi pozostáva predovšetkým z jednotlivých cirkevných provincií. Na čele cirkevnej provincie je [[metropolita]], ktorým býva najčastejšie miestny [[arcibiskup]]. Provincia pozostáva z diecéz, teda z [[biskupstvo|biskupstiev]]. Na čele diecézy stojí ''diecézny [[biskup]]'', ktorý smie mať svojich tzv. pomocných biskupov. Diecézy pozostávajú z farností. Farnosť je základnou stavebnou jednotkou katolíckeho cirkevného spoločenstva ako takého. Na čele farnosti je farár – [[kňaz]]. Farár smie mať podľa potreby po boku v duchovnej službe iných kňazov – kaplánov, prípadne diakonov. Vychádzajúc z historických podmienok niektoré diecézy sú arcidiecézami, vtedy stojí na ich čele arcibiskup, ktorého právna moc sa však obmedzuje na pôsobnosť v jeho biskupstve tak, ako u klasického diecézneho biskupa. Územie, ktoré ešte nedosiahlo hodnosť diecézy je spravované napríklad ako apoštolská administratúra.
Rozdelenie správy latinskej cirkvi v zmysle [[farnosť]] – [[Diecéza (biskupstvo)|diecéza]] – [[provincia]] vychádza zo starovekého správneho rozdelenia Rímskej ríše.
Obdobne, ako je hierarchicky rozdelená moc v latinskej cirkvi, je rozlíšené postavenie jej chrámov. Jestvujú farské [[kostol]]y, diecézne [[Katedrála|katedrály]] a najvyššie postavenie z historického hľadiska majú [[Bazilika|baziliky]]. Vyššie postavenie sa uplatňuje predovšetkým pri väčších náboženských a kultúrnych podujatiach. Najväčším chrámom Katolíckej cirkvi a sveta vôbec je Bazilika sv. Petra v Ríme. Najmenšie kostoly sú kaplnky a tzv. filiálne dedinské kostoly, ktoré sú podriadené niektorej farnosti. Špeciálne postavenie majú kláštorné kostoly a chrámy s titulom basilica minor (bazilika menšia). Na Slovensku nesie tento titul napríklad [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|chrám Sedembolestnej Panny Márie]] v [[Šaštín]]e.
=== Organizačná štruktúra ===
Rímskokatolícka cirkev rímskeho<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/data/rite-L.htm Latin Rite] – je tam chybne uvedený názov "Latinský rítus", podľa [http://www.gcatholic.com/dioceses/rites.htm Rites of the Catholic Church] má správne byť "Rímsky rítus"</ref> rítu má v súčasnosti 1 apoštolský stolec, 3 patriarchálne stolce, 2 titulárne patriarchálne stolce, 514 metropolitných stolcov (arcidiecéz)<ref>Toledská arcidiecéza je rímskeho aj mozarabského rítu, Milánska provincia zahŕňa okrem samotnej Milánskej arcidiecézy, ktorá je ambroziánskeho rítu, aj diecézy latinského rítu</ref>, 48 (nemetropolitných) arcidiecéznych stolcov (arcidiecéz) a 2074 biskupských stolcov (diecéz). Okrem toho má 86 titulárnych metropolitných stolcov, 76 titulárnych arcibiskupských stolcov a 1875 titulárnych biskupských stolcov. Ďalšie, menšie, jurisdikčné jednotky sú: 46 teritoriálnych prelatúr, 10 teritoriálnych opátstiev, 36 vojenských ordinariátov, 1 personálna prelatúra, 87 apoštolských vikariátov, 38 apoštolských prefektúr, 7 apoštolských administratúr, 1 personálna apoštolská administratúra a 9 nezávislých misií (misií "sui iuris").
V rámci rímskokatolíckej cirkvi existuje okrem rímskeho rítu aj niekoľko menej rozšírených rítov.<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/rites.htm Rites of the Catholic Church]</ref> K ambroziánskemu rítu patrí metropolitná arcidiecéza [[Miláno]]<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/data/rite-Am.htm Metropolitan Archdiocese of Milano]</ref>, k mozarabskému rítu patrí metropolitná arcidiecéza [[Toledo]]<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/diocese/tole0.htm Metropolitan Archdiocese of Toledo]</ref>. Osobitnou organizačnou jednotkou je aj Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110115009 Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu]</ref><ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/diocese/wals0.htm Personal Ordinariate of Our Lady of Walsingham]</ref> patriaci k anglikánskemu rítu. Ku kartuziánskemu rítu patrí rehoľný rád [[Kartuziáni|kartuziánov]]<ref>[http://www.gcatholic.com/orders/156.htm Carthusian Order (O. Cart.) - Carthusians]</ref>.
Niektoré významné arcibiskupstvá dostali (najmä v minulosti) titul patriarchátu. Tento titul, na rozdiel od [[Východné katolícke cirkvi|východných katolíckych cirkví]], nenesie so sebou žiadne zvýšené právomoci. Medzi terajšie a už zaniknuté ''latinské patriarcháty'' patria, resp. patrili<ref>Porov. [http://www.gcatholic.com/dioceses/data/type-patr.htm Patriarchal Sees (Patriarchates)], [http://www.gcatholic.com/dioceses/data/type-t1.htm Titular Patriarchal Sees] a [http://www.newadvent.org/cathen/11549a.htm Patriarch and Patriarchate]</ref>:
* [[Rím]]
* [[Aquileia|Akvilea]] – zanikol r. 1751
* Grado – zanikol r. 1451
* [[Jeruzalem]]
* [[Lisabon]]
*[[Benátky]]
* titulárny [[Alexandria|Alexandrijský]] – zanikol r. 1964
* titulárny [[Antiochia|Antiochijský]] – zanikol r. 1964
* titulárny [[Konštantínopol]]ský – zanikol r. 1964
* Východná India (Goa) (titulárny)
* [[Západná India]] ([[Toledo]]) (titulárny) – uprázdnený od r. 1963
==== Organizačná štruktúra latinskej cirkvi na Slovensku ====
Západná provincia:
* [[Bratislavská arcidiecéza]]
* [[Trnavská arcidiecéza]]
* [[Biskupstvo Banská Bystrica]]
* [[Biskupstvo Nitra]]
* [[Žilinská diecéza]]
Východná provincia:
* [[Arcibiskupstvo Košice]]
* [[Biskupstvo Rožňava]]
* [[Biskupstvo Spišské Podhradie]]
Osobitnou organizačnou jednotkou je [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR]].<ref>[http://kbs.sk/?cid=1117201466 Slovenské cirkevné provincie - Vojenský ordinariát]</ref>
Na Slovensku má rímskokatolícka cirkev okolo 3,4 mil. veriacich.<ref>[http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991]</ref>
== Viera ==
Řádek 38 ⟶ 87:
Svätá omša je stredobodom liturgického slávenia latinskej cirkvi. Podľa cirkevného učenia je omša ''ustavičná obeta Pána Ježiša'', v ktorej sa sprítomňuje jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Pozostáva z úvodných obradov, liturgie slova a z liturgie Eucharistie (obety) a záverečných obradov. Počas liturgie Eucharistie je typické pre veriacich prijímanie svätej hostie (Eucharistie; jedenie Tela, prípadne pitie Krvi Pána tak, ako kedysi pri Poslednej večeri).
=== Rímskokatolícky kalendár ===
Rímskokatolícky kalendár si pripomína udalosti liturgického roka. [[Liturgický rok]] v latinskej cirkvi sa začína prvou adventnou nedeľou, teda začiatkom [[Advent|adventného obdobia]]. Podľa cirkevného učenia je to obdobie radostného očakávania Pánovho príchodu a zároveň aj čas prípravy na Vianoce. V jeho prvej časti (do [[16. december|16. decembra]]) sa cirkev pripravuje na druhý príchod Krista a očakáva jeho zjavenie sa v sláve. V druhej časti adventu (od [[17. december|17. decembra]]) sa veriaci už bezprostredne pripravujú na slávnosť narodenia Pána. Advent má ráz kajúcnosti. Jeho liturgickou farbou je fialová farba. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami znázorňujúcimi Svetlo – [[Kristus|Krista]].
Po adventnom období začína [[Vianoce|vianočné obdobie]], v ktorom si veriaci pripomínajú Narodenie Krista. Toto obdobie je charakteristické posvätnou večerou na Štedrý deň spojenou s modlitbou, čítaním biblických textov a vianočnými piesňami – koledami. Katolíci slávia Vianoce [[25. december|25. decembra]]. K vianočnému obdobiu patria sviatky ako slávnosť Bohorodičky ([[1. január]]a), Zjavenie Pána ([[6. január]]a), sviatok Svätej rodiny v nedeľu po Narodení Pána, sviatok Pánovho krstu v nedeľu po Zjavení Pána a Hromnice – sviatok Očisťovania Panny Márie (40 deň po narodení Ježiša Krista). Symbolom Vianoc je vianočný strom a betlehem. Liturgickou farbou je farba biela.
Nasledujúcim obdobím je [[Pôst|pôstne obdobie]]. Pôst je obdobie prípravy na veľkonočné sviatky. Začína sa [[Popolcová streda|Popolcovou stredou]]. Koná sa na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Ježiša na púšti. Je to čas kajúcnosti a pokánia. Veriaci prežívajú duchovnú obnovu a katechumeni sa pripravujú na krst. Liturgickou farbou je fialová farba. Nespieva sa aleluja, organ môže spev iba sprevádzať, oltáre sa neozdobujú kvetmi. Významnými dňami tohto obdobia je Popolcová streda a Veľký týždeň. Popolcová streda je dňom verejného pokánia a prísneho pôstu. Pôst záväzne zachovávajú veriaci od 18. do 60. roku veku. Veriaci na znak kajúcnosti a pokory prijímajú popolec.
Svätý alebo 'Veľký týždeň' je obdobím najväčších kresťanských sviatkov. Začína sa sláviť [[Kvetná nedeľa|Kvetnou nedeľou]]. V tento deň si katolíci pripomínajú slávnostný vstup Krista do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Pri omši sa čítajú Pašie – evanjelium o umučení Ježiša Krista. Liturgickou farbou je červená farba.
Súčasťou Veľkého týždňa je veľkonočné trojdnie. Trojdnie je vyvrcholením liturgického roka a začína sa sláviť večernou omšou v (zelený) 'štvrtok Pánovej večere'. V tento deň katolíci slávia pamiatku ustanovenia kňazstva a najsvätejšej Eucharistie. Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom. Na '[[Veľký piatok]]' sa podľa tradície Cirkvi neslávi svätá omša, ale iba slávnostné obrady na uctenie Kristovej smrti na kríži. Čítajú sa opäť pašie z evanjelia podľa sv. Jána. V tento deň zachovávajú katolíci prísny pôst na znak pokánia. Liturgickou farbou je červená. Na '[[Biela sobota|Bielu sobotu]]' sa tiež neslávi svätá omša. Veriaci prichádzajú na poklonu k Božiemu hrobu. V podvečerných hodinách, po západe slnka, sa opäť veriaci ľud zhromažďuje v kostole na slávnosť [[veľkonočná vigília|Veľkonočnej vigílie]]. Veľkonočná vigília je podľa cirkevného učenia očakávaním Pánovho zmŕtvychvstania. Oslavuje [[Veľká noc|Veľkú noc]], teda noc, počas ktorej podľa viery vstal Ježiš z mŕtvych.
Najväčším sviatkom liturgického roka je [[Veľkonočná nedeľa]]. V plnosti sa oslavuje [[Zmŕtvychvstanie Pána|Kristovo zmŕtvychvstanie]]. Na pamiatku zmŕtvychvstania slávi cirkev vždy prvý deň v týždni ako veľký sviatok. Tento sviatok sa nazýva nedeľa alebo deň Pána.
Veľkonočná nedeľa sa slávi vždy v nedeľu po prvom splne [[Mesiac]]a po jarnej rovnodennosti. Jej liturgická farba je biela. Pri bohoslužbách znie slávnostný spev Aleluja. Záver veľkonočného obdobia tvorí slávnosť zoslania Ducha Svätého – [[Turíce]]. Pred týmto sviatkom sa koná novéna – deväťdňová pobožnosť k Duchu Svätému.
Posledným obdobím liturgického roka je tzv. [[Liturgické medziobdobie|obdobie „cez rok“]] – má dve časti. Prvá časť je po sviatku Pánovho krstu do Popolcovej stredy. Druhá sa začína po Turíciach a končí sa sobotou po slávnosti Krista Kráľa. V tomto období sa neslávi zvláštny zreteľ Kristovho života, ale celé Kristovo tajomstvo v jeho celistvosti. Je to obdobie kresťanskej nádeje. Vyjadruje to zelená liturgická farba.
V jednotlivých obdobiach cirkevného roka sa slávia liturgické sviatky. Hlavným sviatočným dňom je [[nedeľa]], ktorá sa slávi v prvý deň každého týždňa. Okrem nedele ďalšími liturgickými dňami cirkvi sú slávnosti, sviatky, spomienky, oktávy, vigílie a férie. [[Slávnosť|Slávnosti]] sú dni oslavy významného tajomstva Kristovho života alebo Panny Márie a niektorých svätých. Niektoré slávnosti sú prikázanými sviatkami, čo znamená povinnú účasť katolíkov na sv. omši. [[Oktáva]] je osemdňové slávenie Vianoc a Veľkej noci. [[Vigília|Vigílie]] sú predvečernou prípravou na veľké sviatky. Vtedy je liturgická farba rovnaká ako v deň sviatku. [[Féria|Férie]] sú dni, na ktoré v kalendári nepripadá žiadny sviatok ani spomienka (liturgicky voľné dni).
== Rozšírenosť katolíckej cirkvi ==
{{hlavný článok|Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)#Rozšírenosť Katolíckej cirkvi}}
{{na revíziu}}
=== Početnosť členov katolíckej cirkvi ===
[[Súbor:Catholic population.svg|náhľad|vpravo|Rozmiestnenie katolíckej populácie podľa krajín]]
Katolícka cirkev je najväčšou kresťanskou cirkvou na svete. Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle ''1 085 557 000 členov'' Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete.
Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v [[Afrika|Afrike]] a v [[Ázia|Ázii]], hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv. Nárast v počte medzi rokmi 1978 a 2000 predstavoval asi 288 miliónov. Najväčší počet katolíkov žije v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].
=== Katolícka cirkev v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia ===
[[Súbor:PA160249.JPG|náhľad|vpravo|[[Sagrada Familia]] v Barcelone]]
| |||