Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d + {{Substovaný infobox}} |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 34:
[[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|right|thumb|302px|[[Lublinská únia]] roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne 298x{{cm|512|m}}, Národné múzeum, Varšava]]
'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prvá (poľská) republika, prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' – [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'', [[bieloruština|po bielorusky]] ''Reč paspalitaja'' (Рэч Паспалітая), [[stará ruština|po starorusky]] ''
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
|