Verzia z 21:13, 24. apríl 2014 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací d - copyvio ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:04, 4. jún 2014 upraviť vrátiť Md1717 (diskusia \| príspevky) 6 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Na rozšírenie}} '''Biodiverzita''' alebo '''biologická diverzita''' je [[rozmanitosť]] [[živočích\|živočíšnych]] alebo [[rastlina\|rastlinných]] druhov. Ovplyvňuje ju [[nadmorská výška]], [[klíma]], [[reliéf]], dostupnosť vody, horninové [[podložie]] ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita (tiež biodiverzita; angl. Biological diversity) predstavuje rôznosť [[Život\|života]]. Existuje mnoho definícií biodiverzity. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete. Svetový fond ochrany prírody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na [[Zem\|Zemi]], milióny [[Rastlina\|rastlín]], [[Živočíchy\|živočíchov]] a [[Mikroorganizmy\|mikroorganizmov]], vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú [[životné prostredie]]“ (preklad podľa Kindlmanna a Jersákové). Je to veľmi dôležitý proces i pre budúce generácie a taktiež je veľmi krehký. Narušenie jednej zložky (prostredie, [[bióm]], [[predátor]]...) môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých druhov, ktoré sú od nich závislé. == Vedecká definícia a etymológia == Biologická diverzita je [[neologizmus]] zložený zo slov [[biológia]] a diverzita a znamená [[rozmanitosť]] života v [[príroda\|prírode]]. Termín biologická rozmanitosť bol vytvorený Thomasom Lovejoyom (vo WWF spoluzakladateľ conservation biology) v roku 1980. == Úrovne biodiverzity == Rozlišujeme tri úrovne biodiverzity: • genetickú ([[Gén\|génová]] variabilita v rámci [[Populácia (biológia)\|populácie]] alebo celého druhu) • druhovú (rozmanitosť na úrovni druhov) • [[Ekosystém\|ekosystémovú]] (rozmanitosť na úrovni společenstiev a ekosystémov) == Biodiverzita na Zemi == Biologická rôznosť je pri väčších klimatických teplotách väčšia.<ref> http://www.osel.cz/index.php?clanek=6459 - Když bývalo na Zemi tepleji, životu to svědčilo</ref> Príkladom môže byť rovníkové a [[tropické pásmo]] či historické teplá období behom fanerozioka. (napr. [[cicavce]] a [[Hmyz\|hmyz]]). Pre diverzitu [[Fauna\|fauny]] a [[Flóra\|flóry]] na Zemi plnia veľký význam [[Ostrov\|ostrovy]]. Mnohé druhy sú tu početnejšie ako na súši. Zvyčajne je to spôsobené chýbaním predátora a súperov. Tieto ekosystémy sú veľmi zraniteľné. Na niektorých ostrovoch žijú dokonca živočíchy ktoré na súši už vyhynuli (napr. lemury na Madagaskare). == Druhová rozmanitosť == (druhová diverzita) je biodiverzita na úrovni druhov. Jej meradlom je celkový počet živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi a jeho rast. Počet všetkých druhov na Zemi nie je ľuďmi zďaleka známy - odhady sa pohybujú medzi 1,7 až 1.8 milióna druhov, z toho 920 000 predstavuje [[hmyz]]. Len 1,4 miliónov druhov je pomenovaných, vedecky popísaných a zaradených. Tiež máme len hmlisté predstavy o jeho pohybu - pribúdanie resp. ubývanie druhov. Len za obdobie 1965 - 1990 vymizlo okolo 50 000 druhov. Podľa<ref> World Commision on Environment and Development, 1987, str. 149</ref> inej štúdie z roku 2014 však k úbytku druhov nedochádza<ref> http://www.national-geographic.cz/detail/poplasne-zpravy-o-vymirani-druhu-stavi-nova-studie-na-hlavu-45850/ - Poplašné zprávy o vymírání druhů staví nová studie na hlavu</ref><ref> http://www.sciencemag.org/content/344/6181/296 - Assemblage Time Series Reveal Biodiversity Change but Not Systematic Loss</ref>. Vymieranie druhov je jeden zo spôsobov merania vplyvu človeka na [[biosféra\|biosféru]]. Druhová rozmanitosť je ovplyvnená dvoma základnými protikladnými procesmi. Sú to rýchlosť [[Speciácia\|speciácie]] a [[vymieranie]] druhu. == Vymieranie druhov == K najväčšiemu vymieraniu druhov dochádza v prostrediach s najväčšou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v [[dažďový prales\|dažďových pralesoch]], [[Koralový útes\|koralových útesoch]] a mokradiach. Všetky tri menované [[Ekosystém\|ekosystémy]], hlavne v posledných rokoch, trpia priamym či ne priamym vplyvom človeka. Zničenie [[Habitat\|habitatov]], [[kultivácia]], [[erózia\|erózie]], znečistenie, [[ťažba dreva]], odvodnenie... Tým všetkým človek vo veľkej miere prispel k poklesu biodiverzity. Miera vymierania (ale i zvyšovania počtu) druhov sa dá pomerne presne stanoviť zo zmeny [[Rozloha\|rozlohy]] ich prirodzených [[Biotop\|biotopov]]. Empiricky bolo zistené, že pri úbytku prirodzeného prostredia na 1/10 prežije polovica druhov. Po odhade pôvodného počtu druhov v danom prostredí a zo zmeny rozlohy ich biotopu je možné teda stanoviť odhad súčasného počtu druhov v danej lokalite. === Ochrana biologickej diverzity === : * zakladanie chránených území * zachovávanie pôvodných prírodných [[Prales\|pralesov]] * organizovanie občianskych programov na podporu druhovej biodiverzity * vytvorenie programov s cieľom zachovania druhu Tento článok vznikol prekladom z českej wikipédie ( biologická diverzita a druhová diverzita). == Referencie == <references/> == Súvisiace články == [[Ekosystém]] [[Biotop]] == Literatúra == * Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková: Biologické principy ochrany přírody; Portál, Praha 2001 ISBN 80-7178-552-0 * ATTENBOROUGH, David. Planeta žije. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-095-0. * Meadowsová, D.: Meze růstu, Argo, 1992, str. 88-89 == Externé odkazy == (anglicky) Biodiversity Synthesis Report (PDF) by the Millennium Ecosystem Assessment (MA, 2005) (anglicky) Convention on Biological Diversity - text konvence (anglicky) Conservation International hotspot map (anglicky) Klasifikace bohatosti biodiverzity podle zemí {{biologický výhonok}}

Biodiverzita: Rozdiel medzi revíziami