Biodiverzita: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 527 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (- copyvio)
{{Na rozšírenie}}
'''Biodiverzita''' alebo '''biologická diverzita''' je [[rozmanitosť]] [[živočích|živočíšnych]] alebo [[rastlina|rastlinných]] druhov. Ovplyvňuje ju [[nadmorská výška]], [[klíma]], [[reliéf]], dostupnosť vody, horninové [[podložie]] ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita (tiež biodiverzita; angl. Biological diversity) predstavuje rôznosť [[Život|života]]. Existuje mnoho definícií biodiverzity. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete.
 
 
Svetový fond ochrany prírody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na [[Zem|Zemi]], milióny [[Rastlina|rastlín]], [[Živočíchy|živočíchov]] a [[Mikroorganizmy|mikroorganizmov]], vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú [[životné prostredie]]“ (preklad podľa Kindlmanna a Jersákové). Je to veľmi dôležitý proces i pre budúce generácie a taktiež je veľmi krehký. Narušenie jednej zložky (prostredie, [[bióm]], [[predátor]]...) môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých druhov, ktoré sú od nich závislé.
 
== Vedecká definícia a etymológia ==
 
Biologická diverzita je [[neologizmus]] zložený zo slov [[biológia]] a diverzita a znamená [[rozmanitosť]] života v [[príroda|prírode]]. Termín biologická rozmanitosť bol vytvorený Thomasom Lovejoyom (vo WWF spoluzakladateľ conservation biology) v roku 1980.
 
 
== Úrovne biodiverzity ==
 
Rozlišujeme tri úrovne biodiverzity:
• genetickú ([[Gén|génová]] variabilita v rámci [[Populácia (biológia)|populácie]] alebo celého druhu)
• druhovú (rozmanitosť na úrovni druhov)
• [[Ekosystém|ekosystémovú]] (rozmanitosť na úrovni společenstiev a ekosystémov)
 
 
== Biodiverzita na Zemi ==
 
Biologická rôznosť je pri väčších klimatických teplotách väčšia.<ref> http://www.osel.cz/index.php?clanek=6459 - Když bývalo na Zemi tepleji, životu to svědčilo</ref> Príkladom môže byť rovníkové a [[tropické pásmo]] či historické teplá období behom fanerozioka. (napr. [[cicavce]] a [[Hmyz|hmyz]]). Pre diverzitu [[Fauna|fauny]] a [[Flóra|flóry]] na Zemi plnia veľký význam [[Ostrov|ostrovy]]. Mnohé druhy sú tu početnejšie ako na súši. Zvyčajne je to spôsobené chýbaním predátora a súperov. Tieto ekosystémy sú veľmi zraniteľné. Na niektorých ostrovoch žijú dokonca živočíchy ktoré na súši už vyhynuli (napr. lemury na Madagaskare).
 
 
== Druhová rozmanitosť ==
 
(druhová diverzita) je biodiverzita na úrovni druhov. Jej meradlom je celkový počet živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi a jeho rast.
Počet všetkých druhov na Zemi nie je ľuďmi zďaleka známy - odhady sa pohybujú medzi 1,7 až 1.8 milióna druhov, z toho 920 000 predstavuje [[hmyz]]. Len 1,4 miliónov druhov je pomenovaných, vedecky popísaných a zaradených. Tiež máme len hmlisté predstavy o jeho pohybu - pribúdanie resp. ubývanie druhov. Len za obdobie 1965 - 1990 vymizlo okolo 50 000 druhov. Podľa<ref> World Commision on Environment and Development, 1987, str. 149</ref> inej štúdie z roku 2014 však k úbytku druhov nedochádza<ref> http://www.national-geographic.cz/detail/poplasne-zpravy-o-vymirani-druhu-stavi-nova-studie-na-hlavu-45850/ - Poplašné zprávy o vymírání druhů staví nová studie na hlavu</ref><ref> http://www.sciencemag.org/content/344/6181/296 - Assemblage Time Series Reveal Biodiversity Change but Not Systematic Loss</ref>. Vymieranie druhov je jeden zo spôsobov merania vplyvu človeka na [[biosféra|biosféru]].
Druhová rozmanitosť je ovplyvnená dvoma základnými protikladnými procesmi. Sú to rýchlosť [[Speciácia|speciácie]] a [[vymieranie]] druhu.
 
 
 
== Vymieranie druhov ==
 
K najväčšiemu vymieraniu druhov dochádza v prostrediach s najväčšou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v [[dažďový prales|dažďových pralesoch]], [[Koralový útes|koralových útesoch]] a mokradiach. Všetky tri menované [[Ekosystém|ekosystémy]], hlavne v posledných rokoch, trpia priamym či ne priamym vplyvom človeka. Zničenie [[Habitat|habitatov]], [[kultivácia]], [[erózia|erózie]], znečistenie, [[ťažba dreva]], odvodnenie... Tým všetkým človek vo veľkej miere prispel k poklesu biodiverzity.
 
Miera vymierania (ale i zvyšovania počtu) druhov sa dá pomerne presne stanoviť zo zmeny [[Rozloha|rozlohy]] ich prirodzených [[Biotop|biotopov]]. Empiricky bolo zistené, že pri úbytku prirodzeného prostredia na 1/10 prežije polovica druhov. Po odhade pôvodného počtu druhov v danom prostredí a zo zmeny rozlohy ich biotopu je možné teda stanoviť odhad súčasného počtu druhov v danej lokalite.
 
=== Ochrana biologickej diverzity ===
:
* zakladanie chránených území
* zachovávanie pôvodných prírodných [[Prales|pralesov]]
* organizovanie občianskych programov na podporu druhovej biodiverzity
* vytvorenie programov s cieľom zachovania druhu
 
 
 
Tento článok vznikol prekladom z českej wikipédie ( biologická diverzita a druhová diverzita).
 
== Referencie ==
<references/>
 
== Súvisiace články ==
 
[[Ekosystém]]
 
[[Biotop]]
 
== Literatúra ==
* Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková: Biologické principy ochrany přírody; Portál, Praha 2001 ISBN 80-7178-552-0
* ATTENBOROUGH, David. Planeta žije. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-095-0.
* Meadowsová, D.: Meze růstu, Argo, 1992, str. 88-89
 
== Externé odkazy ==
 
(anglicky) Biodiversity Synthesis Report (PDF) by the Millennium Ecosystem Assessment (MA, 2005)
 
(anglicky) Convention on Biological Diversity - text konvence
 
(anglicky) Conservation International hotspot map
 
(anglicky) Klasifikace bohatosti biodiverzity podle zemí
 
 
 
{{biologický výhonok}}
6

úprav