Anton Ivanovič Denikin: Rozdiel medzi revíziami

|Manželka = XeniaXenija VasiľevnaVasilievna ČižČižová

Počas tzv. [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] sa podarilo Denikinovi utiecť. V južnom Rusku sa spojil s bývalými cárskymi dôstojníkmi a založil [[Dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]], ktorá sa zúčastnila [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] na strane [[Bielogvardejci|bielogvardejcov]]. V roku [[1918]] sa stal vrchným veliteľom dobrovoľníckej armády. Vojská pod jeho velením uskutočnili mnoho protižidovských [[pogrom]]ov. Viedol armádu [[Bielogvardejci|bielogvardejcov]] pri útoku na [[Moskva|Moskvu]]. Jedným z tých, kto Denikina podporovali, bol aj politik a vrah [[Rasputin]]a [[Vladimir Puriškevič]]. V lete 1919 Denikin uznal [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčaka]] za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikinova armáda postupovala veľmi rýchlo, ale niekdajší veliteľ [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Lev Davidovič Trockij|Trockij]] uzavrel spojenectvo s anarchistickou ukrajinskou armádou (s tzv. [[Čierna armáda|Čiernou armádou]] vedenou [[Nestor Machno|Nestorom Machnom]]). Denikinova armáda bola zdecimovaná počas [[orjolskooriolsko-kromská operácia|orjolskooriolsko-kromskej operácie]] 400 kilometrov južne od [[Moskva|Moskvy]] v novembri roku [[1919]]. Postupne sa [[Červená armáda]] otočila proti svojmu niekdajšiemu spojencovi a zlikvidovala Machnovu [[Čierna armáda|Čiernu armádu]]. Zostávajúce Denikinove jednotky ustupovali na Kubáň a napokon boli za pomoci britského loďstva presunuté na [[Krymský polostrov]]. V apríli [[1920]] tvárou v tvár neodvratnej porážke Denikin rezignoval na post veliteľa armády a odplával do [[KonštantinopolKonštantínopol]]a. Jeho miesto prebral [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ]].