|
| Poznámky =
}}
'''Dolný Kubín''' ({{V jazyku|hun|Alsókubin}}, {{v jazyku|deu|Unterkubin}}) je [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].
== Dejiny ==
Za najstaršie sa považuje osídlenie ľudom [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] v strednej a mladšej [[doba bronzová|bronzovej dobe]] z 9. – 7. storočia pred Kr. Hmotná kultúra halštatského ľudu oravského typu zo 7. – 4.stor. pred Kr. je v Dolnom Kubíne zastúpená nálezmi na ulici Medzihradskej. Dokazujú roľnícko-pastiersku osadu. Z obdobia prelomu letopočtu do [[4. storočie|4. storočia]] sa na Medzihradskej ulici našli zlomky [[Staroveký Rím|rímskej]] [[keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. [[Laténska kultúra]] je zastúpená aj na Trninách, Ostrej a Tupej skale. Obydlia tvorili štyri rady chát striedané priechodmi, prvotnými ulicami. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a pestovaním [[proso|prosa]], [[hrach]]u a bôbu.
V [[Veľká Morava|predveľkomoravskom]] období boli na Trninách a Ostrej skale opevnené hradiská. Tadiaľto viedla významná obchodná cesta spájajúca [[Jadranské more|Jadran]] s [[Baltické more|Baltom]]. Dokladom je nález [[kelti|keltských]] mincí, kupeckých potrieb i tovarov na Trninách. V [[stredovek]]u obchodnú cestu cez [[Komjatná|Komjatnú]], Dolný Kubín, [[Tvrdošín]], [[Oravská Polhora|Oravskú Polhoru]] do [[Żywiec]]a a [[Wieliczka|Wieliczky]] nazývali [[chlorid sodný|soľná]], lebo sa využívala na dovoz soli a iných tovarov.
[[Prvá písomná zmienka]] o Kubíne je zo dňa [[6. január]]a [[1314]] v listine magistra [[Donč]]a pre [[Liptov (región)|liptovských]] [[zeman]]ov. V roku [[1325]] magister Donč daroval [[Revúca (mesto)|revúckym]] zemanom majetok [[Vyšný Kubín]]. Začali dejiny rodov Kubínyovcov a Meškovcov, ktorých potomkovia žijú na Orave dodnes. Po rozdelení Kubína sa Dolný Kubín vyvíjal ako [[poddanstvo (roľníci)|poddanská]] osada patriaca [[Oravský hrad|Oravskému hradu]]. Bol kráľovským majetkom.
V [[14. storočie|14. storočí]] boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď a Kňažia. Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. V ďalšom období nerozvíjal [[mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]] a výsady, klesol na úroveň ostatných poddanských dedín, lebo v roku [[1599]] sa spomína ako dedina. Malý Bysterec sa od roku [[1355]] vyvíjal ako zemianska osada. V roku [[1380]] sa pre tieto obce stal Dolný Kubín duchovným strediskom. Založili tu [[latinská cirkev|rímskokatolícku]] [[farnosť]], postavili [[kostol]] a zasvätili ho [[svätec|svätej]] [[Katarína Alexandrijská|Kataríne Alexandrijskej]]. Navštevovali ho ľudia z dedín od [[veličná|Veličnej]] po [[Oravský Podzámok]].
Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo Dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. storočia sa spomína baňa na [[kameň]] pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov. Dolnokubínski čižmári, [[krajčír]]i, kolári, kožušníci, [[kováčske remeslo|kováči]], korytári, [[mlyn]]ári, mäsiari, pekári, [[kuchár]]i, [[tesárstvo|tesári]], stolári a ďalší slúžili [[hrad]]ným pánom a neraz boli odmenení povýšením do stavu slobodníkov.
[[Reformácia|Reformáciu]] na Oravu priniesli [[Turzovci]]. V roku [[1558]] sa stali majiteľmi oravského panstva a dolnokubínsky kostol sv. Kataríny patril evanjelikom v rokoch [[1559]]{{--}}[[1672]]. Pôsobila tu latinská škola, ktorú navštevovali iba chlapci. [[Palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] podporoval rozvoj Dolného Kubína. Zvolával snem [[Župa (slovanská stredoveká jednotka)|župné]] zhromaždenia oravskej šľachty, hoci župným sídlom do roku [[1683]] bola Veličná. V roku [[1604]] spustošili Dolný Kubín [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] hajdúsi, ktorí bojovali proti palatínovi Jurajovi Turzovi. Podpálili obec, ostalo len sedem domov, z toho štyri boli poškodené. Obyvatelia sa pred hajdúchmi ukryli v lesoch, aby si zachránili život. Po plienení hajdúchov trvá veľká bieda.
V roku [[1624]] žilo v Dolnom Kubíne 67 rodín, asi 340 obyvateľov. Dňa [[14. máj]]a [[1632]] [[gróf]] Gašpar Ilešházi (Illesházy) povýšil Dolný Kubín na mestečko za ročný poplatok 400 zlatých a udelil mu právo konať týždenné trhy v nedeľu a dva výročné jarmoky na sv. Katarínu a [[Kvetná nedeľa|Kvetnú nedeľu]]. Zároveň Dolnokubínčanom prikázal opraviť školu, nemocnicu s útulkom a stavať pekné domy. Dňa [[14. december|14. decembra]] [[1633]] dostal Dolný Kubín mestské privilégium od panovníka [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]], ktorý povolil ďalšie dva jarmoky. Mestské výsady poskytli Dolnému Kubínu hospodársky a kultúrny rast. Ale v nepokojnom [[17. storočie|17. storočí]], naplnenom náboženskými vojnami a povstaniami, sa ocitol neraz na pokraji biedy. Dolný Kubín zažíval obdobie plné reformácie a [[protireformácia|protireformácie]]. Reformačné hnutie dostalo tvrdý úder potlačením [[Gašpar Pika|Pikovho]] povstania v roku [[1672]] a smrteľný na jeseň roku [[1683]] od [[litva|litovského]] vojska [[Poľsko|poľského]] kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]], ktoré prechádzalo Oravou s cieľom pomôcť [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Litovčania sa k poddaným správali násilnícky, dobyvačne, nechávali za sebou spáleniská. Mesto bolo v takej núdzi, že až po piatich rokoch si dalo vyhotoviť nové [[pečatidlo]], lebo pôvodné zhorelo v [[richtár]]ovom dome. Z litovského úpadku sa mesto spamätalo až v 90. rokoch 17. storočia. Dňa [[30. jún]]a gróf Juraj Erdődy vydal Dolnému Kubínu [[privilégium]] na vyberanie [[mýto|mýta]] na dolnokubínskom [[brod]]e. V roku [[1712]] udelil cisár [[Karol VI. Habsburský]] mestu aj jarmočné privilégium. Mesto sa stalo sídlom [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej župy]]. Počas [[František II. Rákoci|Rákociho]] povstania v roku [[1709]] zaujali evanjelici kostol sv. Kataríny na dva mesiace. Potom bol vrátený katolíkom a evanjelici z mestečka chodili 75 rokov do [[leštiny|leštinského]] [[artikulárny kostol|artikulárneho]] kostolíka. [[Tolerančný patent]] [[Jozef II.|Jozefa II.]] im vrátil náboženskú slobodu a svoj kostol si postavili v Dolnom Kubíne v roku [[1784]].
V [[18. storočie|18. storočí]] nastalo pokojnejšie [[mier]]ové obdobie, ale prišli [[hladomor]] a [[mor]]ové epidémie. Roky [[1715]]{{--}}[[1716]] sú na Orave známe ako zamrznuté roky. Ešte v júni mrzlo a nová zima prišla v septembri, nastal hladomor. V roku [[1719]] mal Dolný Kubín 85 domov a 350 obyvateľov. V priebehu 18. storočia Dolný Kubín výrazne zmenil svoju tvár. Dokončil sa mestský dom nazývaný ratúš, v roku [[1726]] postavili novú nemocnicu, mestský [[pivovar]] na mieste dnešného evanjelického kostola, v rokoch [[1757]]{{--}}[[1758]] župný dom, byt župného lekára, [[lekáreň]], [[kasárne]], prvý [[drevo|drevený]] [[most]] cez rieku Oravu, tržnicu, mangel, faru, evanjelickú školu. Na ochranu pred [[požiar]]mi bolo od roku [[1730]] zakázané používať otvorený [[oheň]] v [[krb|kozuboch]]. V roku [[1776]] sa Dolný Kubín stal sídlom slúžňovského úradu. Vlastniť grunt patrilo ku kritériám pre udelenie meštianskeho listu a práva voliť richtára a mestských prísažných. Zakladanie [[cech]]ov – obuvníci – [[1675]], krajčíri a čižmári – [[1715]]. Koncom 18. storočia vytvorili združený cech. Cech bol zrušený v roku [[1871]], kedy vznikla Remeselná spoločnosť a Okresné živnostenské spoločenstvo. Obchodom sa zaoberali [[žid]]ia. Hospodárska politika Jozefa II. umožnila rozvoj židovského podnikania a náboženskú slobodu. Výstavba domu [[rabín]]a a kúpeľov.
Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] sa cez mestečko stavala kráľovská cesta od [[Kraľovany|Kraľovian]] na [[Trstená|Trstenú]]. V roku [[1811]] tu postavili [[pošta|poštový úrad]] a v roku [[1826]] židovskú [[synagóga|synagógu]]. V roku [[1813]] sa prehnala mestom strašná [[povodeň]], začalo sa s budovaním vodnej nádrže na Orave. Veľký rozmach začal v roku [[1852]], kedy do mestečka prišiel prednosta cisársko-kráľovského stoličného úradu František Patočník. Koncom 19. storočia bol Dolný Kubín pekným župným mestečkom. V roku [[1886]] renovovali katolícky kostol sv. Kataríny, ktorý patril medzi osem najkrajších pamiatok [[gotika|gotiky]] na Slovensku. V rokoch [[1893]]{{--}}[[1895]] postihli námestie dva veľké požiare. Znovu postavili župný dom, židovskú synagógu a evanjelický kostol. Vzhľad námestia dotvorila budova štátnych škôl (dnešné gymnázium), [[barok]]ová budova [[Vavrinec Čaplovič|Čaplovičovej]] knižnice. V 30. rokoch 19. storočia sa Dolný Kubín stal strediskom oravských národovcov. [[Ctiboch Zoch]], [[Juraj Matúška]] a [[Leopold Bruck]] založili v roku [[1837]] ''Spoločnosť vychovávateľskú v evanjelickom bratrstve oravskom''. Členmi boli: Pavol Zoch, [[Pavol Cancrini]], [[Ján Gregorič]], [[Alexander Ruttkay]], [[Václav Jesenský]], [[Ján Zimány]], [[Ľudovít Medzihradský]], [[Daniel Krman]], [[Juraj Šípka]], [[Karol Šándor]] a ďalší. Oravskí národovci sa zišli dňa [[24. apríl]]a [[1848]] v [[Gäcel]]i a spísali petíciu známu ako ''Gäceľské žiadosti oravské''. Petícia bola prirodzeným vyústením národnooslobodzovacieho úsilia. Dobrovoľníci boli porazení v Záskalí koncom apríla [[1849]]. V roku [[1858]] vznikla v Dolnom Kubíne ''Spoločnosť Čaplovičovej knižnice'', ktorá sa starala o cenný dar [[Vavrinec Čaplovič|Vavrinca Čaploviča]] mestu a Orave. [[Knižnica]] mala 45 000 zväzkov. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] mal Dolný Kubín 1674 obyvateľov a 211 domov.
Vznik [[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]] na jeseň roku [[1918]] Dolnokubínčania radostne uvítali. Vytvorili miestnu národnú radu, v ktorej pôsobil Ignác Radlinský, Dr. Vladimír Pivko, Ladislav Nádaši – Jégé, Aurel Styk, Fridrich Medzihradský, Ján Trnkócy, Pavol Samuel Novák, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], Dr. Ján Smetanay, Ján Diežka, Emil Kňažovič a Július Ballo. Vydávali noviny Naša Orava.
V roku [[1919]] vznikla v Dolnom Kubíne účastinárska spoločnosť Oravský priemysel. V tomto roku bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala ''koncert''y, literárne večierky, bábkové divadielka. Zo svojho fondu kupovala knihy, noviny a časopisy, podporovala chudobných nadaných študentov a po smrti básnika usilovala o stavbu pomníka nad jeho hrobom. V roku [[1936]] sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice. Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok [[Živena]], ktorý vznikol z podnetu Kornely Pivkovej dňa [[27. jún]]a [[1920]]. Ďalšie spolky boli: Dobrovoľnícky hasičský spolok ([[1874]]), Spolok oravských akademikov, Spevokol oravských učiteľov, Ochotnícky, hudobný a spevácky spolok a ďalšie.
Po skončení [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch [[1960]]{{--}}[[1996]] bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. V stavebníctve je to kolonádový most, v kultúre Čaplovičova knižnica, Hviezdoslavovo múzeum, Florinov dom, Oravská galéria v bývalom župnom dome, celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy známa ako [[Hviezdoslavov Kubín]], medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov a festival Bohúňova paleta, v športe udeľovanie cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka.
== Pamiatky ==
* Historický cintorín (Alej slobody)
* bývalý Župný dom na Hviezdoslavovom námestí
* Evanjelický kostol
* Katolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej
* Čaplovičova knižnica
* Rodný dom T.H. Florina
* Dom v ktorom žil, pracoval a zomrel P.O. Hviezdoslav
* Hviezdoslavovo múzeum
== Mestské časti ==
Mesto (podľa štatútu mesta) pozostáva z 9 mestských častí:
* [[Dolný Kubín (mestská časť)|Dolný Kubín]]
* [[Mokraď (Dolný Kubín)|Mokraď]]
* [[Kňažia (Dolný Kubín)|Kňažia]]
* [[Záskalie (Dolný Kubín)|Záskalie]]
* [[Beňova Lehota]]
* [[Malý Bysterec]]
* [[Veľký Bysterec]]
* [[Medzihradné]]
* [[Srňacie]]
Mesto zahŕňa aj osadu [[Jelšava (Dolný Kubín)|Jelšava]].
== Obyvateľstvo ==
Mesto má 19 703 obyvateľov. Z národnostného hľadiska je Dolný Kubín homogénny s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (až 97 %).<ref name=mos>{{MOŠ/MIS|509540}}</ref>
Podľa konfesijného zloženia obyvateľstva je Dolný Kubín rozdelený nasledovne:<ref name=mos/>
* Rímskokatolícke vierovyznanie: 65,11 %
* Evanjelická cirkev a. v.: 16,62 %
* Gréckokatolícke: 0,38 %
* Pravoslávne: 0,05 %
* Čs. Husitské: 0,04 %
* Bez vyznania: 14,55 %
* Ostatné: 0,12 %
* Nezistené: 2,77 %
== Kultúra a zaujímavosti ==
* ''Detský folklórny súbor Kolovrátok'' – vznikol v roku 2003
* ''Folklórna skupina Rosička, rosa'' – vznikol v roku 1996
* ''Spevácka folklórna skupina Orava'' – vznikol v roku 2000
=== Múzeá ===
* [[Oravská galéria]]
* [[Čaplovičova knižnica]] – oddelenie Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava
* [[Florinov dom]] – expozícia Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava
== Šport ==
* [[BK Dolný Kubín]] hralo najvyššiu basketbalovú súťaž na Slovensku od sezóny 2006/2007{{--}}2008/2009.Do sezóny 2009/2010 sa klub neprihlásil z dôvodu krachu.
* [[MFK Dynamo Dolný Kubín]] postúpil do [[I. slovenská futbalová liga mužov|prvej ligy]] v sezóne 2008/2009. V druhej lige obsadil prvé miesto a inkasoval len 16 gólov
* [[MHK Dolný Kubín]] hrá 1. ligu na Slovensku a zároveň je farmou [[MHC Martin]]
== Školstvo ==
;Stredné školy
* [[Gymnázium P. O. Hviezdoslava Dolný Kubín|Gymnázium P. O. Hviezdoslava]]
* [[Obchodná akadémia Dolný Kubín|Obchodná akadémia]]
* Stredná odborná škola polytechnická - Dolný Kubín - Kňažia
* Cirkevné gymnázium A. Radlinského
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb Dolný Kubín|Stredná odborná škola obchodu a služieb]]
* Súkromná stredná škola podnikania
* Stredná zdravotnícka škola
== Zaujímavosti ==
* [[5. jún]]a [[2009]] bola pred Mestskou radnicou slávnostne vysadená ''Lipa sútokov sveta'', ktorá je polievaná vodou z morí, riek a potokov z celého sveta.<ref>{{cite web|url=http://www.dolnykubin.sk/index.php?id=367|title=LIPA SÚTOKOV SVETA Pozoruhodná a nadčasová atrakcia mesta Dolný Kubín |publisher=|date=}}</ref>
== Osobnosti ==
=== Rodisko ===
* [[Andrej Ambrozi]] (* [[1709]] – † [[1772]]), náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz
* [[Gabriel Ambrozi]] (* 1756 - † 1795), uhorský jakobín a právnik
* [[Juraj Ambrozi]] (* [[1694]] – † [[1746]]), slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár
* [[Tomáš Balfy]] (*[[1690]] – †[[1729]]), člen piaristického rádu a autor chválorečí
* [[Ján Matej Bencúr]] (*[[1923]] – †[[1990]]), lekár a univerzitný profesor
* [[Michal Chudovský]] (* [[1804]] –?), publicista
* [[Andrej Ľudovít Radlinský]] (* [[1817]] – † [[1879]]), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha
* [[Janko Matúška]] (* [[1821]] – † [[1877]]), autor slovenskej hymny
* [[Štefan Dávid]] (* [[1838]] – † [[1928]]), filológ, pedagóg
* [[Ignác Radlinský]] (* [[1845]] – † [[1924]]), advokát
* [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (* [[1849]] – † [[1921]]), slovenský básnik, poslanec parlamentu prvej ČSR
* [[Andrej Halaša]] (* [[1852]] – † [[1913]]), divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf
* [[Juraj Janoška]] (* [[1856]] – † [[1930]]), evanjelický kňaz a biskup
* [[Ladislav Nádaši-Jégé]] (* [[1866]] – † [[1940]]), popredný slovenský prozaik
* [[Andrej Kavuljak]] (* [[1885]] – † [[1952]]), historik a lesný inžinier
* [[Jozef Juraj Styk]] (* [[1897]] – † [[1965]]), politik a hospodársky pracovník
* [[Helena Hegerová]] (*[[1899]] – †[[1983]]), múzejníčka, publicistka, učiteľka
* [[Jozef Gebura]] (* [[1902]] – † [[1976]]), lekárnik
* [[Ján Kubačka]] (* [[1904]] – † [[1981]]), pedagóg a osvetový pracovník
* [[Ivan Ballo]] (* [[1909]] – † [[1977]]), hudobný kritik
* [[Ján Brodňanský]] (* [[1910]] – † [[1997]]), historik, archeológ, speleológ a fotograf
* [[Ivan Chodák]] (* [[1914]] – † [[1994]]), lekár a športovec
* [[Ladislav Chodák]] (* [[1915]] – † [[1981]]), chemik
* [[Ján Melek]] (* [[1918]] – † [[1993]]), osvetový pracovník
* [[Fedor Ballo]] (* [[1920]] – † [[1998]]), diplomat, prekladateľ a publicista
* [[Ján Johanides]] (* [[1934]] – † [[2008]]), prozaik a esejista
* [[Peter Balgha]] (* [[1935]] – † [[1972]]), prozaik, scenárista, filmový publicista a dramaturg
* [[František Alexander Zvrškovec]] (* [[1948]]), podnikateľ a politik
* [[Miroslav Mikolášik]] (* [[1952]]), poslanec EP
* [[Miroslav Stanovský]] (* [[1970]]), reprezentant SR vo vodnom slalome
* [[Martina Halinárová]] (* [[1973]]), biatlonistka
* [[Andrej Hablák]] (* [[1975]]), básnik
* [[Róbert Hanko]] (* [[1976]]), slovenský futbalový reprezentant
* [[Martin Bajčičák]] (* [[1976]]), bežec na lyžiach
* [[Peter Markovič]] (* [[1978]]), poslanec Národnej rady SR
* [[Jaroslav Babušiak]] (* [[1984]]), zjazdový lyžiar.
=== Pôsobisko ===
* [[Július Ballo]] (*[[1879]] – †[[1947]]), školský a osvetový pracovník, autor učebníc <ref>[[Augustín Maťovčík]]: ''Biografický slovnk dejateľov Oravy'', Námestovo, 2010.</ref>
* [[Emanuel Bartoš]] (*[[1902]] – †[[1966]]), zoológ a univerzitný profesor pôsobil tu na gymnáziu v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]]
== Partnerské mestá ==
{|width=600|
|
* {{Flagicon|Rakúsko}} [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Jáger]], [[Maďarsko]]
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamenec Podolský]], [[Ukrajina]]
|
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Limanowa]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Pelhřimov]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Dánsko}} [[Svendborg]], [[Dánsko]]
|
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Truskavec]], [[Ukrajina]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Zawiercie]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Żywiec]], [[Poľsko]]
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Dolnom Kubíne]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Dolný Kubín}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.dolnykubin.sk/ Oficiálna stránka mesta Dolný Kubín]
{{Mestské časti Dolného Kubína}}
{{Obce okresu Dolný Kubín}}
[[Kategória:Dolný Kubín| ]]
[[Kategória:Okres Dolný Kubín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Orava]]
| 