Déodat Gratet de Dolomieu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
opravy, zmena šabl.
d Rozlíšenie za pomoci robota: Francúzska revolúcia – zmenené odkazy na Veľká francúzska revolúcia
Riadok 19:
V roku [[1780]] Dolomieu pre nezhody s nadriadenými odišiel z armády a venoval sa iba vedeckej práci. Počas ciest do [[Tirolské Alpy|Tirolských Álp]] Dolomieu objavil [[vápnik|vápenatú]] [[usadená hornina|usadenú horninu]], ktorá na rozdiel od [[vápenec|vápenca]] reagovala so slabou [[kyselina|kyselinou]] iba veľmi mierne. Tento objav zverejnil v roku [[1791]] v časopise ''Journal de Physique''. V roku [[1782]] [[Nicolas-Théodore de Saussure]] [[hornina|horninu]] a [[minerál]], ktorý ju tvoril pomenovaná [[dolomit (minerál)|dolomit]] ([[francúzština|franc.]] dolomie). Podľa prevládajúcej horniny bola pomenovaná aj časť Álp v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá sa dnes volá [[Dolomity]].
 
Dolomieu bol jedným z prvých priaznivcov [[FrancúzskaVeľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá sa začala v roku [[1789]]. Avšak po poprave jeho priateľa Duca de la Rochefoucaulda, s revolúciou prestal sympatizovať. Bol sympatizantom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]]. V roku [[1795]] počas revolučných udalostí prišiel o celý svoj majetok a tak prijal miesto profesora prírodných vied na [[École Centrale Paris|École Centrale]] v [[Paríž]]i. Podieľal sa tiež na spracovaní mineralogickej časti francúzskej Metodickej Encyklopédie. O rok neskôr bol menovaný do funkcie banského inšpektora a profesora na parížskej [[École nationale supérieure des mines de Paris|vysokej škole baníckej]].
 
V roku 1798 sa podieľal na Napoleonovom ťažením do [[Egypt]]a, počas expedície však ochorel a v marci [[1799]] Severnú Afriku opustil. Počas návratu z [[Alexandria|Alexandrie]] však bola loď, na ktorej sa plavil, nútená v dôsledku zlého počasia vplávať do talianskeho prístavu [[Taranto]]. Následne bol na príkaz veľmajstra rádu maltézskych rytierov zatknutý v talianskom [[Neapol]]e a prevezený na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]] do [[Messina|Messiny]], kde dva roky strávil vo väzení v zlých podmienkach. Dôvodom jeho zatknutia bola účasť na sprostredkovaní kapitulácie [[Malta|Malty]] Napoleonovi. Proti jeho uväzneniu protestovala i svetová vedecká verejnosť, jeho prepustenie však bolo dosiahnuté až po opätovnom získaní Talianska Napoleonom po [[bitka pri Marengu|bitke pri Marengu]] v roku [[1801]]. Po prepustení sa venoval mineralógii v Parížskom múzeu prírodnej histórie. Zomrel v priebehu 6 mesiacov po prepustení v dôsledku zlého zdravotného stavu spôsobeného zlými podmienkami vo väzení<ref name="univie.ac.at"/>. Jeho veľká kolekcia [[minerál]]ov sa dnes nachádza v prírodovednom múzeu v [[Paríž]]i.