Rozkaz č. 227: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 12 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q2069953) |
dopl. |
||
Riadok 2:
'''Rozkaz Národného komisariátu obrany ZSSR z 28. júla 1942 č. 227 z ''' (v [[ruština|ruštine]]: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227) bol vojenský rozkaz vydaný [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifom Stalinom]], ktorý bol vtedy Národným komisárom obrany. Rozkaz sa stal viac známy pod označením „Ani krok späť! (po rusky: „Ни шагу назад!“), čo bola jedna z fráz, ktoré Stalin v rozkaze použil. Rozkaz zakazoval dôstojníkom i vojakom [[ústup (vojenstvo)|ustupovať]] v boji bez rozkazov vyššieho velenia. Každý [[dôstojník]], ktorý ho porušil mal byť následne súdený [[vojenský súd|vojenským súdom]].
Rozkaz ďalej nariaďoval každému [[front (sovietska armáda)|frontu]], aby vytvoril 1 až 3 trestné [[prápor (vojenská jednotka)|prápory]] (takzvané [[štrafbat]]y) vytvorené z dôstojníkov, ktorí sa previnili voči vlasti, alebo boli trestaní za iné zločiny či priestupky. Armády mali vytvoriť podobným spôsobom 5 až 10 [[rota|rôt]] z [[vojak]]ov a [[poddôstojník]]ov a tieto jednotky vysielať na najnebezpečnejšie úlohy. Dĺžka služby v týchto jednotkách bola jeden až 3 mesiace. Oslobodení od nej boli tí, ktorí boli počas služby zranení paľbou nepriateľa. Vzhľadom na spôsob nasadenia týchto jednotiek, ako aj fakt, že priemerný pešiak bol pri nasadení zranený alebo zabitý už v prvých týždňoch svojho pobytu na fronte, znamenalo prevelenie k trestnej jednotke zväčša prakticky rozsudok smrti alebo vyhliadku skorého zmrzačenia. Celkovo počas vojny existovalo do 50 trestných práporov a okolo 800 trestných rôt, celkovo nimi prešlo okolo 400 000 ľudí. Jednotkám velili radoví dôstojníci, nie trestanci. Velenie týchto jednotiek bolo zvlášť hodnotené 3x vyšším [[žold]]om a odslúžený čas v trestných jednotkách sa dôstojníkom počítal do dôchodku trojnásobne.
Rozkaz ďalej nariadil vytvoriť 3 - 5 dobre vyzbrojených [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]] uzáverových jednotiek po 200 mužov, ktoré mali strieľať bez rozkazu ustupujúce jednotky, či z boja utekajúcich jednotlivcov. Celkové množstvo ani živá sila uzáverových jednotiek neboli veľké. Na každý front pripadalo zväčšia iba niekoľko stoviek príslušníkov uzáverových jednotiek, ktorí zaisťovali iba vybrané úseky frontu.
| |||