Bonifác VIII.: Rozdiel medzi revíziami

Rozhodný tón pápežskej buly sa čiastočne vysvetľoval tým, že francúzsky kráľ utrpel porážku vo vojne s Anglickom a pápež dúfal, že čoskoro príde k vynútenému prímeriu. Okrem toho Benedikt dúfal v spojenectvo s rakúskym vojvodom [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrechtom I. Habsburským]], ktorému ponúkol cisársku korunu. Dúfal, že Albrecht ponuku príjme a na dôvažok z neho urobí „strážcu Bohom vytvoreného poriadku“. Predpokladal, že Albrecht sa postaví proti Filipovi v záujme obrany cirkvi. Jeho predpoklad sa však ukázal ako nesprávny. Albrecht vôbec netúžil po konflikte s francúzskym kráľom. Morálne posilnený Filip prešiel do protiútoku. Z iniciatívy svojho najbližšieho poradcu Guillaume de Nogareta, vzniesol na Bonifáca obžalobu, v ktorej bol označený ako uzurpátor pápežského stolca. Súčasne požadoval zvolanie všeobecného cirkevného snemu, ktorý by Bonifáca odsúdil ako heretika, simonistu, smilníka a doslova nehanebného zločinca. Kráľovskí úradníci okrem toho začali po celej krajine agitačnú kampaň proti Bonifácovi VIII. s cieľom zachrániť Francúzsko a cirkev pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozí zo strany zločinného pápeža.

 

 

== Bonifác VIII. a Colonnovci ==