|
}}
[[Ing.]] '''Marián Tkáč''' [[Ph.D.]] (* [[25. september]] [[1949]], [[Čičava (obec)|Čičava]],) je od 19. novembra 2010 predseda [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].<ref name=predseda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Matica slovenská predseda| url = http://www.matica.sk/predseda-.phtml?id3=72661 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2012 | vydavateľ = [[Matica slovenská]]| miesto = Martin|jazyk = slovenčina}}</ref>
== Život ==
Vzdelaním [[ekonóm]] (1972 Ing. ekonómie na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej v Bratislave]], 1981 CSc., od r. 2005 PhD.).
Postupne pracoval na Mestskej finančnej správe Bratislava (1972- – 1974), na [[Ministerstvo financií|Ministerstve financií]] (1972- – 1990), kde bol od 19. januára 1990 do 30.júna 1992 námestníkom ministra, v Štátnej banke československej (viceguvernér pre Slovenskú republiku od 22. októbra 1992 do 31. decembra 1992).
Bol členom grémií, ktoré pripravovali vznik [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], odamod 1. januára 1993 do 29. júla 1993 ju riadil vo funkcii viceguvernéra povereného jej riadením. Viceguvernérom NBS bol do 11. apríla 1994. Od mája 1995 pripravoval systém poistenia vkladov v SR, odvtedy je vedúcim archívu Národnej banky Slovenska, ktorú zastupuje v Európskej asociácii pre bankovú a finančnú históriu (EABH) so sídlom vo Frankfurte. Ako viceguvernér ŠBČS bol ideovým autorom slovenských bankoviek a mincí platných v rokoch 1993 -– 2009.
V 90. rokoch 20. storočia sa angažoval za vznik Slovenskej republiky v rámci Kongresu slovenskej inteligencie a iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite. Bol členom komisií [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] na prípravu federálnej ústavy (čo sa nezrealizovalo) a [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy Slovenskej republiky]]. Od roku 2008 je členom Rady [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]]<ref name=radastv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ing. Marián Tkáč, PhD.| url = http://www.stv.sk/stv/rada-stv/ing-marian-tkac-phd/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2012 | vydavateľ = [[Slovenská televízia]]| miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref> a od novembra 2010 predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].
Od roku 2005 je členom Predstavenstva [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], ako autor kníh literatúry faktu: ''Národ bez peňazí'', ''S vlastnou peňaženkou'', ''Národ a peniaze'', ''Mali sme bankárov?'', ''Tak vznikala Hornouhorská banka Tatra'', ''Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti'', ''Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite'', ''Slovník nárečia slovenského zemplínske z Čičavy'', ''Kniha o Čičave'', ''Synovia a otcovia'', ''Stále o tom istom'', ''Bratislavské banky''. Napísal 4 beletristické diela: ''Zemplínske nebo'', ''Veľký sen'', ''Vôňa peňazí'' a ''Zemplínske nebo -– druhá epocha'' (2009). Okrem toho je autorom skrípt (Dejiny hospodárstva -– stručný prehľad a Dejiny peňazí) a štyroch rozhlasových hier v rámci seriálu Slovenské rody: ''V tieni šibeníc'' o rode Daxnerovcov, ''Podpis na dolári'' o rode Bosákovcov, ''V znamení leva'' o rode Turzovcov a ''Neznámy PetoefiPetőfi'' o rode Petrovičovcov. Napísal okolo 1 000 článkov publicistického charakteru, venovaných financiám, bankovníctvu a histórii.
Do vedenia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] bol zvolený v prvom kole jej valného zhromaždenia v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] 19. novembra 2010. Účastníkom zhromaždenia predstavil svoj Národný program obrody Matice slovenskej.<ref name=predseda/>
== Kontroverzie ==
=== Plagiátorstvo ===
Od školského roka 2002/2003 externe prednášal dejiny hospodárstva a dejiny peňazí na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzite v Bratislave]] (EU). Autor blogu Radostná veda na blog.etrend.sk si v zípisnicizápisnici vedenia EU všimol informáciu rektora o liste prof. Ing. Václava Průchu, CSc., z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Prof. Průcha informoval rektora o Tkáčovom plagiátorstve skrípt, ktoré vydal s dvoma spoluautormi.<ref name=blog1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svorenčík| meno = Andrej a kol.| odkaz na autora = | titul = Plagiátorstvo v praxi (aktualizované)| url = http://blog.etrend.sk/radostnaveda/2008/02/11/plagiatorstvo-mata-nielen-ekonomickou-univerzitou-v-bratislave/ | dátum vydania = 11.2.2008 | dátum aktualizácie = 14.2.2008| dátum prístupu = 26.5.2012 | vydavateľ = blogy.etrend.sk| miesto = |jazyk = slovenčina}}</ref> Predstavitelia univerzity a fakulty na listy prof. Průchu nereagovali až do februára 2008, keď autor blogu požiadal zúčastnené strany o stanovisko k prípadu.<ref name=blog1/> Vo februári 2008 dekan [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárskej fakulty]] ukončil spoluprácu univerzity s Tkáčom. Tkáč mal totiž používať skriptá, ktoré obsahovali prácu iných autorov. Pôvodní autori síce boli na zozname použitej literatúry, ale Tkáčove skriptá neobsahovali priame citácie, pričom vety prebral doslova alebo so zmenou niektorých slov. Rektor univerzity RuldolfRudolf Sivák vydal ku kauze vydal stanovisko, v ktorom sa píše: „Podľa dostupných informácií Ing. Tkáč nepostupoval pri písaní skrípt (...) v súlade s autorským zákonom a s jeho konaním nesúhlasíme.“<ref name=smeclanok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fidlušová| meno = Viera| odkaz na autora = | titul = NBS zakladal bývalý agent a plagiátor| url = http://www.sme.sk/c/3726349/nbs-zakladal-byvaly-agent-a-plagiator.html | dátum vydania = 13.2.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]]| miesto = |jazyk = slovenčina}}</ref> Na Tkáčove skriptá upozornil blog. Jeho autor podľa SME „''"odhaduje, že z tých 160 strán Tkáčových skrípt, ktoré sa venujú obdobiu 19. a 20. storočia pokrytom v pôvodných skriptách, sa zhodujú alebo je mierne obmenených približne 70 percent strán."“''<ref name=smeclanok/> Článok SME pritom upozorňuje, že študenti Ekonomickej univerzity sú trestaní už v prípade 20%- – 25% zhody.<ref name=smeclanok/>
=== Spolupráca s ŠtB ===
Marián Tkáč mal v minulosti spolupracovať so [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. Ako upozorňuje Denníkdenník SME, Tkáčovo lustračné osvedčenie zverejnené na vlastnej webovej stránke je čisté, Tkáč však nespomína, že jeho meno bolo zapísané nesprávne. Podľa informácií z archívu [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] mal Tkáč byť od októbra 1987 kandidátom spolupráce pod krycím menom Ríman a od októbra 1988 agentom ŠtB pod krycím menom Krajan.<ref name=smeclanok/> ŠtB ho mala získať na základe fotografie s vtedajším pápežom v Ríme, ktorá bola nájdená na fare zavraždeného kňaza Štefana Poláka. Tkáč bol v tom čase vysokým úradníkom na Ministerstveministerstve financií. Zdrojom SME bol aj Milan Žitný, ktorý sa pracoval v Nezávislejnezávislej komisii pri Federálnom ministerstve vnútra a ktorý sa Tkáčovmu prípadu venoval aj novinársky.<ref name=smeclanok/> Podľa spisu bol Tkáč od roku 1979 členom KSČ a „''"od roku 1983 členom výboru ZO KSS na MF"MF“''.<ref name=smeclanok/> Podľa Žitného bolo praxou do ŠtB neverbovať členov KSČ. ''„Evidentne to súviselo s tým, že bol pre nich spravodajsky zaujímavý ako zdroj informácií z ministerstva financií, ako aj z prostredia slovenských katolíkov a duchovenstva, kde sa Tkáč pohyboval,"'' ozrejmil Žitný.<ref name=smeclanok/> Tkáčov spis obsahoval jeho informovanie o dianí na Ministerstveministerstve financií vrátane tvorby štátneho rozpočtu, ale aj rodinkárstvu medzi zamestnancami.<ref name=smeclanok/>
Je ženatý a má 4 deti: Luciu (1977), Mariána (1979), Kristínu (1996) a Andreja (1997). Manželka -– Dagmar Vanečková.
==Referencie ==
|
