Baroková literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
LacoR (diskusia | príspevky)
Riadok 73:
V [[Slovensko|slovenskej]] [[literatúra|literatúre]] môžme hovoriť o období [[barok]]a približne v rokoch [[1650]] - [[1780]], podobne ako je to i u [[Česko|českej]] [[literatúra|literatúry]]. Na jej vznik mala veľký vplyv protiľudová a protimeštianska politika [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], ich snaha o stabilizáciu moci a upevnenie [[feudalizmus|feudalizmu]] v krajine. Krajinu trápil [[hospodárstvo|hospodársky]] i [[spoločnosť|spoločenský]] úpadok, zapríčinený protitureckým odbojom, protihabsburskými povstaniami uhorskej šľachty ([[Povstanie Juraja I. Rákociho|Rákociho povstanie]]) a násilnou rekatolizáciou. Obyvateľstvo na to reagovalo vzburami, útekom do hôr ([[Juraj Jánošík]]) alebo vstupom do vojska. Samozrejme, že [[literatúra|literatúru]] ovplyvňovali i zahraničné vplyvy, ktoré však nepriniesli žiadne pozitívne zmeny.
 
Protihabsburské povstanie [[František Wesselényi|Františka Wesselényiho]] v roku [[1670]] prinieslo len zosilnenie protireformačného boja. Mnoho predstaviteľov protestantskej inteligencie bolo uväznených a v roku [[1674]] poslaných do [[Taliansko|Talianska]] na galeje ([[Tobiáš Masník]]). V tomto období odišlo - podobne ako v [[Česko|Čechách]] - mnoho protestantov do [[exil]]u (najmä do [[Nemecko|Nemecka]]), kde vznikla [[Slovensko|slovenská]] [[exil]]ová [[literatúra]]. Protireformačné hnutie šírili najmä rôzne katolícke rehole, ako napr. [[jezuiti]], [[piaristi]], ale aj [[františkáni]], [[paulínipavlíni]], [[kapucíni]] a podobne. Svoj cieľ dosahovali obradmi a propagáciou [[barok]]ových estetických ideálov.
 
Centrom protireformačného hnutia sa stala [[univerzita]] v [[Trnava|Trnave]], ktorá poskytovala vzdelanie v oblasti [[teológia|teológie]], [[filozofia|filozofie]], [[právo|práva]] a [[medicína|medicíny]], pričom väčšina profesorov a žiakov bola [[Slovensko|slovenského]] pôvodu. Protikladom k tejto ustanovizni bolo evanjelické [[lýceum]] v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Prešov]]e, odkiaľ mnoho študentov odchádzalo študovať ďalej do zahraničia (univerzity vo [[Wittenberg]]u, [[Zhorelec|Zhorelci]], [[Strassburg]]u, [[Jena|Jene]], [[Halle (Saale)|Halle]] alebo v [[Lipsko|Lipsku]]). Nižšie školstvo bolo riadené rovnako katolíckou, ako aj evanjelickou cirkvou, no evanjelické školy boli postupne zatvárané.
 
V tomto období fungovalo na [[Slovensko|Slovensku]] veľa [[tlačiareň|tlačiarní]], z ktorých väčšina patrila protestantským majiteľom. Tlačili sa hlavne náboženské diela, spisy slúžiace školám a vzdelancom, ale tiež odborné a popularizačné diela z rôznych odborov ([[politika]], [[právo]], [[história]], [[medicína]], no hlavne [[filozofia]]). Diela boli vydávané v [[slovenčina|slovenčine]], [[nemčina|nemčine]], [[maďarčina|maďarčine]] a [[latinčina|latinčine]]. Diela [[Slovensko|slovenských]] študentov a [[exil]]ových protestantských učencov boli tlačené aj v zahraničí ([[Viedeň]], [[Brno]], [[Wittenberg]], [[Zhorelec]], [[Halle (Saale)|Halle]], [[JeneJena]], [[Berlín]], [[Rostock]], [[Vroclav|Vratislav]], [[Gdansk]], [[Leszno]]).
 
== Barokoví spisovatelia ==