Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopis, formulácia |
d doplnenie skratky, wikilinky |
||
Riadok 1:
'''Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka''' (lat. ''Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae'' – skratka OSPPE)), skrátene '''Pavlíni''' je mníšska rehoľa ([[rehoľný rád|rád]]) založená v 13. storočí v [[Uhorsko|Uhorsku]].
Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil nosiť [[pápež]], aby sa odlišovali od podaktorých túlavých mníchov, ktorí budili neraz pohoršenie. Heslom rádu je ''SOLUS CUM DEO SOLO'' (Byť sám len s Bohom).
Rád pavlínov nie je totožný s rádom paulínov (paulánov), ktorý založil sv. [[František z Pauly]] okolo roku 1400.
==Dejiny==
V roku [[1246]] sa kanonik [[Eusébius Ostrihomský]] zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa odchádza do okolitých kopcov žiť v jaskyni životom pustovníka.
Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z Uhorska a [[Chorvátsko|Chorvátska]] a pri dnešnej dedine
V roku 1308 pápež [[Klement V.]] potvrdil pre Rád pavlínov regulu [[Augustín z Hippa|sv. Augustína]]. Rád sa rozširoval do 15. storočia po celom svete.
Riadok 13:
Vpád Turkov do Európy spustošil mnohé kláštory pavlínov v Uhorsku. Obnova rádu sa začala až po oslobodení [[Budín]]a. Taktiež obdobie [[reformácia|reformácie]] znamená pre rád ťažké obdobie.
Obnovenie rádu je spojené so zmenou charakteru rádu z pustovnícko-kontemplatívneho na kontemplatívno-apoštolský. Aj v súvislosti s nariadením [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1786]] o zrušení rozjímavých rádov sa centrom pavlínov sa stáva [[Poľsko]]. Do Poľska prišli už v roku [[1382]]. Vtedy im bol zverený do opatery obraz [[Panna Mária|Panny Márie]] privezený z Ruska, pre ktorý bol vybudovaný kostol a kláštor na Jasnej Hore v [[Čenstochová|Čenstochovej]].
== Zameranie rádu ==
|