Carl Gustav Jung: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
hpt odkazy,preklepy,pravopis |
||
Riadok 9:
|}}
'''Carl Gustav Jung''' ([[26. júl]]a [[1875]] [[Kesswil]], [[Švajčiarsko]] – [[6. jún]]a [[1961]] [[Küsnacht]], [[Švajčiarsko]]) bol švajčiarsky [[lekár]], [[psychiater]] a [[psychoterapeut]], zakladateľ [[analytická psychológia|analytickej psychológie]]. Jeho prínos pre [[Psychiatria|psychiatriu]] a [[Psychológia|psychológiu]] spočíva v pochopení ľudskej psychiky na pozadí sveta [[sen|snov]], umenia, [[mytológia|mytológie]], [[náboženstvo|náboženstva]] a [[filozofia|filozofie]]. Má významný podiel na skúmaní príčin a liečbe [[schizofrénia|schizofrénie]].
Ako syn [[Protestantizmus|protestantského]] [[farár]]a prežíval všetky otcove pochybnosti spojené s vierou. Ako veľmi senzitívne dieťa sa často oddával osobnej [[Imaginácia|imaginácii]], pri ktorej sa pokúšal nadviazať [[kontakt]] s [[Boh]]om. Vzhľadom k veľkému množstvu duchovných hodnostárov v rodine sa predpokladalo, že aj jeho dráha pôjde v otcových stopách. Potom, čo objavil v ranej dospelosti [[Filozofia|filozofiu]] a [[Literatúra|literatúru]], rozhodol sa vymaniť z rodinnej [[Tradícia|tradície]] a zapísal sa štúdiu [[Medicína|medicíny]] a [[psychiatria|psychiatrie]].
Riadok 30:
=== Vedomie a nevedomie ===
Jung sa snažil zachytiť a popísať nejakú praktickú metodiku, ako sa človek môže vysporiadať so svojím nevedomím. Bol si vedomý toho, že náboženské filozofie, metafyzické systémy alebo symbolická imaginácia pracujú s týmto faktom. Psychologické výpovede majú rovnakú váhu ako výpovede vedeckého rázu, akými disponuje napríklad [[fyzika]]. Jung v tejto súvislosti zavádza pojem [[psychická realita|psychickej reality]], ktorú moderné osvietené poňatie človeka odkazuje mimo skutočnosť. Neustále sa snaží zdôrazňovať empirickú povahu duševných výpovedí a je si zároveň vedomý, že pre moderný vedecký názor nebude jednoduché tento fakt prijať. Poukazuje na nebezpečenstvo vyplývajúce z oddelenia psychického sveta od racionalisticky chápanej skutočnosti. Na mnohých miestach vyslovil predtuchu nebezpečného vplyvu nespracovaných nevedomých [[archetyp|
V týchto úvahách dospel Jung k podstatnému zisteniu, že vedomie a nevedomie sa k sebe správajú komplementárne. Podľa vzoru matematiky vytvoril pojem [[transcendentná funkcia|transcendentnej funkcie]], faktor vedomia a faktor nevedomia tvoria jednu psychickú funkciu, podobne ako reálna a imaginárna zložka tvoria komplexné číslo. Rôzne varianty vzťahu vedomých a nevedomých faktorov sú charakteristické pre rôzne typy [[duševná choroba|duševného ochorenia]].
Riadok 38:
=== Symbolizmus nevedomých projekcií ===
[[Súbor:Tour bollingen CGJung.jpg|náhľad|„Bollingenská veža“, vila C. G. Junga]]
V roku [[1923]] začína Jung stavbu veže v [[Bollingen|Bollingene]]
Koncom 20. rokov začína Jung štúdium [[alchýmia|alchymistického]] symbolizmu, obracia sa k starým filozofickým majstrom ([[Majster Eckhart]], [[Paracelsus]], [[Augustín z Hippa]] ai.), skúma [[kresťanstvo]], jeho [[heréza|heretické]] hnutia a symbolizmus, sám sa zúčastňuje objavenia [[Gnosticizmus|gnostických]] zvitkov z [[egypt]]ského [[Nag Hammádí]]. Na pôde religionistického spolku [[Eranos]] sa stretáva s [[Mircea Eliade|Mirceom Eliadom]], [[Karl Kerényi|Károlom Kerényim]]. S [[Richard Wilhelm|Richardom Wilhelmom]] pracuje na interpretácií [[Tajomstvo zlatého kvetu|Tajomstva zlatého kvetu]], ezoterického textu čínskeho [[taoizmus|taoizmu]], píše úvod k [[Čína|čínskej]] knihe premien [[I-ťing]].
Riadok 47:
Na Bazilejskej univerzite sa v roku [[1943]] stáva riadnym [[profesor]]om lekárskej psychológie, bez toho, aby prerušil svoju psychiatrickú prax. Jeho široký záber vedomostí mu umožňoval vyjadrovať sa fundovane k súdobému dianiu. Často sa vracal k svojim textom a prepracovával ich vo svetle svojich novonadobudnutých skúseností s religióznymi a ezoterickými systémami. Symbolika alchymistických obrazových sérií ho privádza ku koncepcii dvojice [[archetyp]]ov [[animus]]/[[Anima (Jung)|anima]], pričom mužskému svetu tvorí nevedomý protiklad anima (ženská časť duše) a naopak. Tretí prvok, [[persona]], je maskou, ktorá robí na ostatných ľudí určitý dojem a súčasne zakrýva pravú povahu jedinca a vyvoláva u iných dojem uznávania požadovaného správania. Rieši tým problém princípu spojenia osobnej nezávislosti a spoločenskej akceptácie. Rozvíjaním symboliky dochádzajú adepti alchýmie ku kontaktu s nevedomím a ich psychický stred vo [[vedomé ja|vedomom ja]] sa presúva smerom k [[Selbst|Self]]. Rovnakú charakteristiku našiel Jung pri snovej imaginácii, čo iba podporilo teóriu o zameranosti ľudskej psychiky na cieľ ([[teleológia|teleológie]]), ktorý nazval procesom [[individualizácia|individualizácie]] a stotožnil ho s vytvorením psychického stredu v [[Selbst|Bytostnom Ja]]. Ako nástroj takto zameranej terapie použil [[aktívna imaginácia|aktívnu imagináciu]], pri ktorej klienti často spracovávali svoje vízie do obrazov, ktoré podľa vzoru [[mandala|mandál]] východu zobrazujú psychickú celistvosť osobnosti v poriadku kozmu.
Jung svoje myšlienky na vývoj ľudskej [[duša|duše]] neoddeľuje od biologickej [[evolúcia|evolúcie]] človeka. Nikdy však samostatne netématizuje evolučnú teóriu a vždy sa drží svojho psychologického uhlu pohľadu. Ako psychologickú nutnosť v rámci vývoja ľudského myslenia videl napríklad prijatie štvrtej nevedomej psychickej funkcie do oblasti psychológie vedomia, takže ho vyhlásenie [[dogma|dogmy]] o nanebovzatí [[Panna Mária|Panny Márie]] pápežom [[Pius XII.|Piom XII.]] v novembri [[1950]] nijako neprekvapilo, a to práve s ohľadom na náuku o [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojici]]. V súvislosti s pojmom [[synchronicita|synchronicity]] (
== Kritika ==
| |||