Glenn Miller: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava gramatiky |
→Životopis: pravopis |
||
Riadok 27:
==Životopis==
Detstvo strávil v [[Iowa|Iowe]], [[Nebraska|Nebraske]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] a [[Colorado (štát USA)|Colorade]]. V orchestri na vyššej škole vo [[Fort Morgan]]e hral na pozaun a týmto spôsobom si dva roky financoval štúdium. Po kratšom pobyte na univerzite v Colorade vstúpil v roku [[1926]] do kapely ''[[Ben Pollack Band]]'', ktorú o dva roky neskôr opustil. Medzi rokmi [[1929]] a [[1937]] hral ako nezávislý pozaunista s [[Red Nichols]]om, [[Benny Goodman]]om a s kapelami ''[[Ray Nobles American Band]]'' a ''[[Dorsey Brothers]]''. So svojou prvou vlastnou kapelou, nahral v roku [[1937]] niekoľko nahrávok pre [[Columbia Records]] (''Solo Hop'' dosiahlo 7. miesto v národnom rebríčku), [[Brunswick Records]] a [[Decca Records]], ale skupina sa ešte v ten istý rok rozpadla. Glenn Miller najprv pracoval ďalej ako aranžér, robil nahrávky s meniacimi sa obsadeniami, kým sa mu v januári v roku 1938 opäť podarilo sa umiestniť s hitom „Every Day's a Holiday“ ([[Brunswick Records]]) v národnom rebríčku a následná jar 1938 sa stala v jeho kariére prelomovou. Nahrávky vzniknuté od obdobia decembra 1937 ako „My Reverie“, „The Lady's In Love with You“, „Little Brown Jug“ a jeho hit číslo jeden „Stairway to the Stars“ v júni 1939 a „Moon Love“ v júli 1939 vydávala hlavne sesterská spoločnosť [[Bluebird Records|Bluebird]] štúdia [[RCA Victor]]. Glenn Miller založil kapelu a s kasínom Glen Island z [[Long Island]]u podpísal 3 mesačnú zmluvu. Honorár vyplývajúci z tejto zmluvy síce nestačil na trvalé financovanie kapely, ale pravidelné rádiové prenosy priamo
Koncom roku [[1939]] ho [[American Society of Composers, Authors and Publishers|ASCAP]] pozvala na koncert do [[New York (mesto)|newyorskej]] [[Carnegie Hall]]. Zahral tam skladby ako „''[[Moonlight Serenade]]''“, „''Little Brown Jug''“ a „''[[In the Mood]]''“. Glennova Millerova vlastná kompozícia „''Moonlight Serenade''“ sa stala jeho tretím hitom číslo 1. Okrem tohto hitu nenapísal Glenn Miller ani jeden. In the Mood pochádza od komponistu [[Joe Garland]]a. Kapela Glenna Millera popritom formovala široké spektrum ištrumentálnych melódií, melódií pre spev a klasických akcentov. V roku [[1940]] hrali v Cafe Rouge v hotely Pennsylvania, dnešnom Statler Hotel New York. Nasledovali kratšie vystúpenia v Wardham Park Hotel vo [[Washington]]e a ďalších mestách. V tom istom roku vyšli hity „''Pennsylvania 6-5000''“ a „''Tuxedo Junction''“, v roku 1941 „''[[Chattanooga Choo Choo]]''“ und „''String of Pearls''“. Millerova prvá platňa sa predávala ťažko, hlavne kvôli tomu že na nej boli rovnaké nahrávky, ktoré nahral swingový kráľ [[Benny Goodman]]. Dňa [[10. február]]a [[1942]] získal prvú [[Zlatá platňa|zlatú platňu]] v hudobnej histórii za pesničku „Chattanooga Choo Choo“. So svojím orchestrom následne účinkoval vo viacerých filmoch. Napriek kariére Glenn Miller v septembri [[1942]] orchester opustil a čiastočne z patriotizmu a čiastočne kvôli tomu že bol zarytím odporcom národného socializmu nastúpil do armády ako letec ([[United States Army Air Forces]]). V armáde viedol viac džezovo orientovaný „[[Army Air Force Orchestra]]“ ako bol jeho skôr komerčne orientovaný big band. Bolo to aj vďaka vynikajúcim aranžérom akým bol [[Jerry Gray]], ktorý v orchestri vedel sláčikové skupiny integrovať so znením big bandu - čo pre džezového aranžéra nie je ľahká úloha. Jedným z takých aranžmánov bol ''"American Patrol"'', ktorý patrične uviedli ako {{citát|„And now, here's the biggest tune of the books!“}}
| |||