Slavonice: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor: Stará pošta Slavonice.jpg | thumb báhľad| left vľavo| Stará pošta, skôr preprahová stanica poštovej cesty z Viedne do Jihlavy]]

Počas [[tridsaťročná vojna | tridsaťročnej vojny]] bolo mesto vyplienené švédskymi vojskami. Navyše v roku 1680-1681 postihol Slavonických obyvateľov [[mor]], ktorý pokosilskosil veľmi veľa životov. Z týchto veľkých útrap a vojen sa mesto spamätalo až na prelome 17. a 18. storočia. Nemalo však byť všetkým nešťastím a katastrofám konca. Dňa 27. marca [[1750]] vzbĺkol v meste veľký požiar, ktorý zničil veľkú časť oboch námestianámestí a 44 domov spolu s mestskou vežou. Úpadok mesta, ktorý po týchto udalostiach nasledoval ešte prehĺbilo preloženie poštovej cesty z [[Viedeň|Viedne]] do [[Jihlava | Jihlavy]] cez [[Znojmo]] v roku [[1760]]. Dom č P. 62 bol v tejto dobe přepřahacípreprahacou stanicou na tejto ceste.

7. septembra [[1902]] bola vybudovaná a uvedená do prevádzky [[Železnice Železnica| železničná trať]] medzi Slavonicami a [[Telč|Telčou]] a aj budova [[Železničná stanica|železničnej stanice]] vo Slavoniciach. O rok neskôr, v roku [[1903]] došlo k prepojeniu Slavonic s rakúskym [[Waidhofen an der Thaya]] a ďalej potom saso stanicou [[Schwarzenau]] na cisárskej železnici z [[Viedeň | Viedne]] do [[České Budějovice| Českých Budějovíc]].

Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko | rakúsko-uhorskej monarchie]] v roku [[1918]] a vzniku [[československá republika | Československej republiky]] reagovalo mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom pripojením k provincii Deutsch Südmähren so sídlom vov [[Znojmo | Znojme]]. Preto musela byť do mesta v polovici rokaroku [[1918]] povolaná čs. [[armáda]] aby podrobila mesto moci nového československého štátu. V tej dobe rozpad [[monarchia|monarchie]] ale znamenal veľké problémy pre miestne textilné továrne, ktoré stratili tradičné odbytištia v bývalej [[Rakúsko-Uhorsko | monarchii]] a táto situácia sa ešte zhoršila vypuknutím celosvetovej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Elektrifikácia mesta bola dokončená pripojením na sieť ZME [[Brno]] v roku [[1929]]. Pozdĺž [[štátna hranica|štátnej hranicahranice]] bola v rokoch [[1936]] až [[1938]] vybudovaná sústava pohraničných pevností, ktoré sa zachovali dodnes a sú zásluhou nadšencov udržiavané v dobrom technickom stave a prístupné verejnosti. Niektoré z týchto pevností sú priamo v [[intravilán|intraviláne]]e mesta. Po [[Mníchovská dohoda | Mníchovskej dohode]] bolo mesto v októbri [[1938]] postúpené Nemecku a stalo sa súčasťou [[Nemecká ríša | Nemeckej ríše]]. Slavonice sa však nestali súčasťou Župy Sudety na západných hraniciach krajiny, ale boli pričlenené do ríšskej župy '' Dolné Podunajsko'' (Niederdonau) susedného Rakúska.<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/historie-mesta-slavonice-nacismus-komunismus.htm</ref> Hranice medzi [[Československo | Československom]] a Nemeckou ríšou boli posunuté o 10 km na sever od Slavonic, so všetkými dôsledkami, ktoré rozpínavosť nemeckého [[nacizmus | nacizmu]] v tej dobe priniesla. České obyvateľstvo, až na malé výnimky, bolo odsunuté do vnútrozemia.