Madame de Pompadour: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
preklepy
d (Bot: Odstránenie 41 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q188965))
d (preklepy)
Každá žena, ktorá sa mala stať súčasťou kráľovského dvora, však musela najskôr podstúpiť formálnu procedúru a stať sa dvornou dámou kráľovnej, alebo niektorej z princezien. Podmienkou bola príslušnosť k [[vyššia šľachta|vyššej šľachte]]. De Tournehem vtedy donútil na kráľove prianie svojho synovca, aby súhlasil s rozlukou manželstva. Charles-Guillaum d´Etiolles bol v šoku, zúril a vyhrážal sa [[samovražda|samovraždou]], ale nakoniec sa podvolil. Jeane-Antoinette už nestálo nič v ceste. [[Kráľ]] kúpil vtedy uvoľnený [[titul]] a meno ''de Pompadour'', a od princa de Conti odkúpil aj zámok Pompadour. Všetko potom daroval svojej milenke Jeanne-Antoinette.
 
14. septembra [[1745]] bola Jeanne-Antoinette markíza de Pompadour oficiálne predstavená na kráľovskom dvore. Kráľovná ''Mária Leszczyńska'' ju prijala napodiv veľmi vľúdne, ale počas ceremoniálu jej kráľov [[syn]] vyplazil jazyk, aby dal najavo svoj odpor k otcovej milenke. Musel sa jej za to samozrejme ospravedlniť, čo bolo pre hrdého dauphina dosť potupné. No nielen on bol pobúrený. Markíza vyvolala v celom [[Francúzsko|Francúzsku]] obrovský ohlas - [[šľachta]] bola jej osobou pohoršená a urazená a aj obyčajný ľud dráždila meštiacka milenka. Jediní, kto boli novou favoritkou nadšení boli umelci, spisovatelia, básnici a vedci - konečne sa kráľovou dôverníčkou stala bystrá žena, ktorá podporovala umelcov.
 
Markíza de Pompadour žila odvtedy vo veľkom byte na druhom poschodí paláca [[zámok Versailles|Versailles]]. Naďalej sa venovala svojím obľúbeným činnostiam - spevu, tancu, herectvu a čítaniu, navštevovala divadlá a salóny. Vzdelávala sa tiež v oblasti [[politika|politiky]] - chcela vedieť všetko o politickom systéme v krajine a tiež o [[história|histórii ]] kráľovského rodu svojho kráľovského milenca. No postarala sa aj o svojich blízkych. Najskôr o svoju chorú matku, o otca, ktorého meno kráľ očistil, zaplatil za neho dlhy a spravil z neho pána de Vandiéres et de Marigny, a zvlášť o Charlesa-Francoisa Paula Le Normant de Tournehem, ktorý sa na jej príhovor stal správcom kráľovských budov (nástupcom v tejto funkcii sa potom stal jej brat Abel François Poisson - markíz de Marigny). Jeanne-Antoinette mala od začiatku na kráľa veľký vplyv vo vnútropolitických otázkach. Vyhovela dlhoročným priateľom rodiny, ktorými boli obchodníci bratia Pârisoví a podarilo sa jej prehovoriť kráľa, aby zbavil funkcie generálneho kontrolóra financií Philiberta Orryho.
 
Markíza de Pompadour sa snažila čo najlepšie vychádzať s kráľovnou, ale kráľova rodina ju aj tak nenávidela. Najmä jeho jediný syn, kedykoľvek ju uvidel, sypal na ňu nenávistné tirády, a rovnako aj jeho dcéry s ňou odmietali hovoriť. Len sama [[Mária Leszczyńska]] sa s hrdosťou podvolila svojmu pokorujúcemu osudu. Predchodkyne Jeanne-Antoinnetty v kráľovej posteli sa k nej chovali arogantne a dávali jej pri každej príležitosti najavo svoju nadradenosť. Madame Pompadour však preukázala svoju inteligenciu a robila všetko pre to, aby sa kráľovnej zapáčila. Nikdy voči nej nebola pyšná alebo bezočivá a prinútila aj Ľudovíta, aby bol k manželke ohľaduplnejší, láskavejší a viac sa jej venoval. Napriek tomu kráľovná a jej deti markízou pohŕdali a často jej dávali slušnou formou najavo, že nie je nič viac ako cudzoložnica a meštianske dievča. No z jej vplyvu uniknúť nemohli. Práve na podnet markízy de Pompadour a jej spojenca na dvore, [[Móric Saský|Mórica Saského]], sa druhou dauphinovou manželkou stala [[Mária Jozefa Saská]].
 
[[Obrázok:François Boucher 017.jpg|thumb|left|François Boucher - Madame Pompadour (1759)]]
Markízin vplyv na francúzsku zahraničnú politiku využil český šľachtic v diplomatických službách [[Mária Terézia|Márie Terézie]], knieža Kaunitz. Pochopil, že má do činenia s bystrou, jasne uvažujúcou ženou a to chcel využiť v prospech [[Rakúsko|Rakúska]]. Chceli sa spojiť s Francúzmi proti nenenávidenémunenávidenému [[Prusko|Prusku]]. Nečakane, [[Ľudovít XV.]] nesúhlasil s predstavami markízy. Ale keď mal zvažovať svoje sympatie, predsa len sa priklonil k Rakúšanom. [[1. máj]]a [[1756]] bola vo [[Versailles]] podpísaná medzi [[Rakúsko]]m a [[Francúzsko]]m zmluva o neutralite a vzájomnej obrane. Tým dosiahla vážnosť markízy svoj vrchol a [[Mária Terézia]] neskrývala svoju vďačnosť.
 
Markíza sa však dlho netešila zo svojich zdanlivých zásluh. [[26. august|26. augusta]] [[1756]] vpadli [[Prusko|Prusi]] bez vypovedania vojny do [[Sasko|Saska]], spojeného s [[Rakúsko]]m a hneď nasledujúcu jar prenikli do [[Česko|Čiech]]. Začala tzv. [[Sedemročná vojna (1756 – 1763) ]], v ktorej sa prejavili tienisté stránky spojenectva s Rakúskom. Na čelo armády sa postavili neschopní vojvodcovia, privilegovaní markízou de Pompadour, ktorí prepásli najpriaznivejšie príležitosti pre rozhodujúcu bitku. Francúzska [[šľachta]] síce videla v tom čase vojnu ako príjemné spestrenie monotónneho života, ale vojaci nemali chuť položiť život kvôli rozmarom kráľovej milenky, a tak sa stalo, že už [[5. november|5. novembra]] [[ 1757]] utrpelo [[Francúzsko]] zničujúcu porážku v [[Roßbach|Rossbachu]]. Francúzsko však muselo čeliť aj ďalšiemu nepriateľovi - [[Britské impérium|Anglicku]] v kolóniách a svetových moriach. Napriek pomoci [[Španielsko|Španielov]] sa nemohli vyrovnať anglickému loďstvu a nepomohli ani narýchlo budované lode. Vo februári [[1763]] sa skončilo krviprelievanie uzavretím dvoch mierových dohôd. Mier z Hubertsburgu obnovil v Európe stav z roku [[1756]] a podľa Parížskeho mieru sa muselo Francúzsko zmieriť s ťažkými stratami na mori: stratili takmer všetky [[Kolónia (osada)|kolónie]] v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] a [[India|Indii]] a významné oporné body v [[Afrika|Afrike]].
V roku [[1754]] sa dožila hneď niekoľkých tragických udalostí. 15.júna zomrela jej milovaná dcéra Alexandrine-Jeanne vo veku 10 rokov a o desať dní neskôr aj otec François Poisson. Po dcérinej a otcovej smrti sa jej zdravotný stav zhoršil, trpela búšením srdca, závratmi a ani psychicky na tom nebola najlepšie. Začala sa viac venovať náboženskému životu, postila sa, na svojom sídle v Crécy založila nemocnicu a lekáreň. Napísala aj [[pápež]]ovi, že jej cudzoložné styky s kráľom prestali a žiadala ho, aby mohla prijímať [[Sviatosť Oltárna|Sviatosť Oltárnu]]. Pápež jej však nevyhovel.
 
5. januára [[1756]] bol na kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] spáchaný atentát, keď sa ho pokúsil dýkou zabiť RóbertRobert-François Damiens. Kráľ bol zranený, ale útok prežil. Kráľov syn sa rozhodol využiť túto situáciu a vyhnať markízu z Versailles. Prostredníctvom strážcu pečate a ministra námorníctva MachaultuMachaulta d´Arnouville odkázal Dauphindauphin markíze, aby opustila Versailles. Situáciu zachránil až sám kráľ, ktorý asi týždeň po atentáte zišiel zo svojich komnát k markíze a ospravedlnil sa jej za to, že po ňu po celý čas nenechal poslať, aby mohla byť počas liečenia s ním. MachaultuMachaultovi d´Arnouville sa markíza pomstila tak, že donútila kráľa, aby ho zbavil všetkých funkcií. V decembri [[1763]] pozvala do Elyzejského paláca Leopolda Mozarta a jeho osemročného geniálneho syna [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]].
 
== Predčasná smrť ==