Verzia z 07:18, 23. október 2013 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:03, 6. august 2014 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 46: Počet slovenských premiér sa zvyšoval s príchodom prvého slovenského profesionálného režiséra – [[Ján Borodáč\|Jána Borodáča]]. V roku [[1932]] bol činoherný súbor rozdelený na dve skupiny – činohru českú (vedenú režisérom [[Viktor Šulc\|Viktorom Šulcom]]) a činohru slovenskú (pod vedením Jána Borodáča). V polovici [[30. roky 20. storočia\|30. rokov]] prichádza do Slovenského národného divadla ďalšia významná režisérska osobnosť [[Ján Jamnický]] – ovplyvnený [[Európa\|európskymi]] [[avantgarda\|avantgardnými]] divadelníkmi ako boli [[Rus]]i [[Jevgenij Bagrationovič Vachtangov]], [[~~Alexander~~Alexandr Jakovlevič Tairov]], [[Vsevolod ~~Emiljevič~~Emilievič ~~Mejerchold~~Mejerchoľd]], alebo Čech [[Emil František Burian]]. Jamnický vnímal divadlo ako ako vnútorne bohatú syntézu viacerých umení. Súbor sa začína výrazne profesionalizovať príchodom prvých absolventov bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémie. Po zmene politických podmienok v rokoch [[1938]] a [[1939]], [[Mníchovská dohoda\|mníchovskej arbitráži]] a rozpade Československej republiky je zrušený aj súbor českej činohry a českí herci sú nútení opustiť Slovensko. Nastupuje plejáda mladých hercov, ktorí sa stávajú na ďalšie desiatky rokov oporami súboru ([[Mikuláš Huba (herec)\|Mikuláš Huba]], [[František Dibarbora]], [[Karol L. Zachar]], [[František Zvarík]], [[Ladislav Chudík]], [[Július Pántik]]).

Činohra Slovenského národného divadla: Rozdiel medzi revíziami