Michail Timofejevič Kalašnikov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava koli úmrtiu (pracuje so zbranami dodnes - pracoval do svojej smrti) |
d wikilinky |
||
Riadok 10:
}}
'''Michail Timofejevič Kalašnikov''' ([[Ruština|rusky:]] Михаил Тимофеевич Калашников, * [[10. november]] [[1919]] – † [[
== Život ==
Riadok 17:
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas [[bitka o Briansk|bitky o Briansk]] bol nútený po zničení svojho [[tank]]u bojovať ako [[pechota|pešiak]]. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi [[Anatolij Arkadievič Blagonravov|A. Blagonravovi]], ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným [[PPŠ-41]] či [[PPS-43]] komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.
Od roku [[1945]] sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×{{mm|39|m}} so stredne veľkou [[strelný prach|prachovou]] náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i [[Hugo Schmeisser]], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes nezastaral, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj [[vynález]] dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku [[1998]] ho ruská vláda vyznamenala [[Rad svätého Andreja|Radom sv. Andreja]]. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žije dodnes Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku [[2004]] poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.
| |||