|
| Typ = obec
| Názov = Záhorce
| Iné názvy = Zachara (1236)
| Počet obyvateľov = 700 (cca)
| Obrázok =
| Popis obrázku =
| Región = Novohrad
| Časti =
| Rieka = Záhorský potok
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.1119
| Poznámky =
}}
== '''Záhorce''' ({{V jazyku|hun|Erdőmeg}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Veľký Krtíš|Veľký Krtíš]]. Ležia vo východnej časti Ipeľskej kotliny v doline Krtíša na pravom brehu rieky [[Ipeľ]]. V súčasnosti obec Záhorce zahrňuje do svojho územného členenia aj dve bývalé samostatné obce [[Selešťany]] a Podlužany. ==▼
▲== '''Záhorce''' ({{V jazyku|hun|Erdőmeg}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Veľký Krtíš|Veľký Krtíš]]. Ležia vo východnej časti Ipeľskej kotliny v doline Krtíša na pravom brehu rieky [[Ipeľ]]. V súčasnosti obec Záhorce zahrňuje do svojho územného členenia aj dve bývalé samostatné obce [[Selešťany]] a Podlužany. ==
=== <u>'''História'''</u> ===
Obec sa nachádza v blízkosti dôležitej križovatky ciest na strednej časti toku rieky Ipeľ, ktorý v minulosti plnil významnú komunikačnú a obchodnú úlohu. O starobylosti svedčí paleolitické nálezisko pri Selešťanoch, ďalej osídlenie kultúrou ľudu popolnicových – lužickou pri Záhorciach a nálezy z doby halštadskej a rímskej v Selešťanoch. Už od čias Rímskej ríše viedla zo západu a juhu cez Poiplie obchodná cesta do Potisia. Z nej cez dnešné Záhorce mierila ďalšia cesta na sever do rudných oblastí.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z kráľovskej listiny zo '''16. júna 1236'''. Bela IV. tu potvrdzuje darovanie siedmych popluží územia Záhoriec zvolenskému županovi Detrikovi, ktoré učinil jeho otec Ondrej II. Jedna polovica zeme patrila hradu Hont a jedna hradu Novohrad. Z textu tejto listiny vyplýva, že Záhorce sú staršie, pretože darovanie vykonal panovník Ondrej II. už v priebehu svojho panovania v rokoch 1205-1235.
Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1277. V listine ostrihomskej kapituly sa uvádza, že Adam, syn Obuska z Turca, a Kuba, syn Preyzlava, predali pôdu, ktorú vlastnili v novohradskej časti na severe Záhoriec, Dominikovi Balassovi za 10 mariek. V súvislosti s týmto predajom boli vyznačené hranice územia Záhoriec. Pri ich popise sa uvádza zatiaľ najstarší miestopisný názov Zohora potoka (Záhorský potok). Z roku 1277 pochádza zmienka prepoštstva zo Bzovíka, ktorá uvádza majetkovú prítomnosť prepoštstva v Záhorciach.
Začiatkom 14. storočia sa v Uhorsku rozpútal boj o kráľovský trón. Oligarcha Matúš Čák, potom čo obsadil hrad Ďarmoty, zabral po roku 1308 majetky Balassovcov v Záhorciach, Podlužanoch a Selešťanoch. Panovník Karol Róbert vrátil Záhorce a Podlužany v roku 1323 svojmu spojencovi magistrovi Dončovi, zvolenskému županovi z rodu Balassa. Ten ich v roku 1323 prepustil svojim príbuzným Petrovi a Jurajovi. V tom istom roku nariadil panovník prešetrenie župnej príslušnosti Záhoriec a Podlužan. Územie Záhoriec zostalo v dvoch župách.
Uhorská správa vypracovala v roku 1549 súpis usadlostí Hontianskej župy, kde sa uvádza, že Záhorce mali 13 usadlostí a Podlužany 12 usadlostí. Obe dediny patrili Balassovcom a ich panstvám Modrému Kameňu a Divínu. V daňovom súpise Novohradského sandžaku z roku 1566 sa uvádza, že Záhorce majú 21 usadlostí a 21 domácností. Žilo v nich 33 mužov vo veku od 16 rokov. Turecký názov dediny v tomto súpise bol Zahora. Turecký súpisca zapísal arabským písmom názvy, mená a pojmy, tak ako približne foneticky zneli v maďarčine. V roku 1579 patrili Záhorce Turali bin Mehmetovi a Podlužany Sefer bin Ahmetovi.
Začiatkom októbra 1599 napadol toto územie jeden z oddielov krymských Tatárov, ktorý tiahol od východu popri Ipli. Obe obce boli úplne vyplienené, zničené a vyľudnené. V Záhorciach vraj neostal nažive nik. Jeden človek sa schoval do obecnej studne. Po uplynutí noci na svitaní sa chcel zachrániť útekom. No Tatár, ktorý si chcel v studni napojiť koňa, zabil i tohto posledného človeka. Obec sa postupne zaplnila len prisťahovalcami.
http://i.imgur.com/9pbUT5m.jpg
http://i.imgur.com/UAEAw85.jpg
http://i.imgur.com/v7gw1IF.jpg
Záhorce ako poddanská obec patrili od polovice 17. storočia k Balassovskému panstvu. V poslednej štvrtine 17. storočia, keď sa Imrich Balassa odvrátil od kráľa, jeho majetok zhabali. Prechodne sa tento majetok ocitol v cudzích rukách, neskôr sa dostal do rúk grófa Forgácha. V roku 1686 kráľ Leopold daroval Záhorce a Selešťany spolu s iným majetkom grófovi Istvánovi Zichymu za zásluhy vo vojne .
Záhorce mali už v predtolerančnej dobe malý kostolík (informácie o evanjelickom siahajú do roku 1622), ktorý si v roku 1781 znova vystavili a o rok neskoršie vysvätili. V roku 1831 zhorel so školou i zvonicou, ale už v roku 1832 bol znova postavený, aby v roku 1845 znova zhorel. V roku 1846 bol postavený zas, ale len provizórne. O 4 roky neskôr sa cirkev rozhodla postaviť väčší kostol. Tento postavili na novom pozemku, darovanom grófom Zichym (neevanjelik) a to za 4990 zlatých a 44 grajciarov. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali roľníctvom. Obrábali role a chovali domáce zvieratá, hovädzí dobytok a ošípané.
=== '''<u>Osobnosti</u>''' ===
# [[Michal Algöver]] (1826-1928) – matematik, zememerač, zakladajúci člen Matice slovenskej. Dlhodobo žil v Podlužanoch.
# [[Štefan Algöver]] (1863-1934) – náboženský publicista, narodil sa v Podlužanoch.
=== '''<u>Pozoruhodnosti</u>''' ===
Dominantou obce je evanjelický klasicistický kostol z roku 1781. Jednoloďová dispozícia s polkruhovým uzáverom a rovným stropom na fabiónoch. V interiéri barokovo-klasicistický oltár s jednoduchou stĺpovou architektúrou z konca 18. storočia.
http://farm4.staticflickr.com/3812/10123467355_77d984c924_o.jpg
Nachádza sa tu aj moderný rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, a samostatne stojaca kamenná zvonica.
http://farm8.staticflickr.com/7332/10123526856_febcaaa1c9_o.jpg
'''Dedina plná dvojčiat:'''
http://www.cas.sk/clanok/233292/kuriozna-dedinka-zahorce-zo-700-obyvatelov-je-az-15-dvojciat.html
== Referencie ==
| 