Josef Svatopluk Machar: Rozdiel medzi revíziami

'''Josef Svatopluk Machar''' (* [[29. február]] [[1864]], [[Kolín]] -  – † [[17. marec]] [[1942]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[básnik]], [[Próza|prozaik]], [[Satira|satirik]], [[Publicistika|publicista]] a [[politik]], spoluautor Manifestu [[Česká moderna|Českej moderny]] a predstaviteľ [[Kritický realizmus (umenie)|kritického realizmu]].

Po roku [[1918]] sa na želanie Masaryka vrátil do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prijal úrad generálneho inšpektora československej armády. Funkcie sa však roku [[1924]] vzdal, pretože už v tejto dobe sa prejavovali jeho názorové rozpory s Masarykom. Neskôr boli jeho názory vyložene protimasarykovské a stal sa stúpencom krajnej pravice. V rokoch [[1918]]- – [[1919]] zasadal v [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučnom národnom zhromaždení]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]] | titul = PhDr.h.c. Josef Machar | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=296&id=2609 | jazyk = česky | dátum prístupu = 2011-11-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]] | titul = jmenný rejstřík | url = http://www.psp.cz/eknih/1918ns/ps/rejstrik/jmenny/MA.HTM | jazyk = česky | dátum prístupu = 2011-11-20}}</ref>

* ''Boží bojovníci'' -  – satira, Husiti x Táboriti -  – alegória mladočechov a staročechov, kritika mladočechov, vydávané v časopisoch

* ''Svědomím věků'' -  – obsiahly básnický cyklus, venuje sa historickému vývoju morálky

* Zb. ''Čtyři knihy sonetů'' -  – kritika českej spoločnosti, meštianstva, jednaniarokovania politikov a falošnej morálky (pretvárka) napr. ''Sonet o dějinách sonetu''

* Zb. ''Tristium Vindobona'' (latinsky ''Žalozpěvy z Vídně''), politická lyrika inšpirovaná [[Publius Ovidius Naso|Ovidiovými]] Tristiami vzniknutými v jeho vyhnanstve. Táto zbierka je nepochybne jedným z vrcholov Macharovho diela. Obracia sa v nej k problematike vlastenectva a národného života, čo urobil v krikľavom rozpore s pátosom [[Ruchovci|ruchovskej]] a [[Lumírovci|lumírovskej]] národno politickej poézie i s pátosom dobového umelo pestovaného vlasteneckého nadšenia. Nebojácne totiž poukázal na neutešené postavenie národa v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], na znehybnenie českého politického a národného života a vadychyby nášho národného života.

* Zb. ''Tristium Praga'' -  – kritika politiky českej vlády (podobnej za Rakúsko-Uhorska)

* Zb. ''Zde by měly kvést růže'' ([[1891]] -  – [[1894]], veršované poviedky (= drámy), téma postavenie žien v spoločnosti, epická poézia, príbehy žien a ich neutešené postavenie v spoločnosti, žena je bytosť citová, ale pasívna, je odsúdená žiť v nevyrovnanom manželstve a postavení, spoločnosť jej nedopraje rozvoj)

*** dráma ''Teta'' -  – teta prichádza do Prahy k svojej neteri a hrozne sa teší, ovdovela a vychovala deti, chcela by strašne moc do divadla na hru o láske... a ukazuje, aký bol jej hrozný príbeh

*** ''Otrokyně otroka'' -  – žena musí zostať doma, medzitým čo muž si môže ísť oddýchnuť do krčmy

** hl. postava Lucie -  – tá sa stará o otca, ktorý sa dá po smrti manželky na pitie. Lucie si musí zaobstarať peniaze a stretáva muža, ktorý sa do nej zamiluje. Odvedie ju k tete, ale nakoniec sa preriekne a musí sa vrátiť do nevestinca.

* cyklus básní ''Svědomím věků'' -  – história vo veršoch