Ján Smolec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:Q12027474)
Zmeny boli vykonané v súlade s reálnym životom Jána Smolca.
Riadok 1:
'''Ján Smolec''' (*[[1932]]) je slovenský [[novinár]].
 
<nowiki> </nowiki>Novinár, reportér, spisovateľ, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a bývalý poslanec NR SR. Narodený 12.06.1932 Blay (Francúzsko) v rodine slovenského baníka Tomáša, ktorý tam pracoval až do roku 1935. Pochádzal aj s matkou Annou z obce Pohronská Polhora, do ktorej sa vrátili ešte pred 2 svetovou vojnou.
Začínal ako pracovník aparátu SÚV Zväzu mládeže, absolventa Vysokej školy straníckej v Prahe, do r. 1968 predseda ZO KSS v redakcii denníka Smena. Od r. 1993 šéfredaktor denníka Slovenská republika, od 1. marca 2001 šéfredaktor denníka Nový deň, do r. 1998 poslanec NR SR za HZDS. Predseda Združenia Slovenských novinárov (ZSN, predtým „Za pravdivý obraz Slovenska“)
 
Od roku '''1935 '''teda vyrastal Ján Smolec v Pohronskej Polhore. Vyučil sa a pracoval vo firme Baťa.  V rokoch '''1956 – 1969''' bol redaktorom Smeny. Po nútenom odchode z redakcie pracoval na viacerých miestach. V rokoch '''1980 – 1982''' postgraduálne študoval na Vysokej škole ekonomickej hospodársku propagáciu. Ján Smolec sa po novembri '''1989 '''stal riaditeľom vydavateľstva Tatrapress a vytvoril v ňom edíciu Svedectvá. Začali v nej vychádzať knižky o utajovaných slovenských osobnostiach a období, ktoré malo navždy zostať pred verejnosťou tabu.  Po novembri '''1989''' člen Slovenského zväzu novinárov, ktorý sa neskôr zmenil na Syndikát slovenských novinárov. Avšak nebol spokojný s tým, že vedenie syndikátu vôbec neprejavovalo ani najmenší záujem o národné a emancipačné záujmy Slovenska. Preto spolu s R. Kaliským, D. Slobodníkom, D. Machalom, J. Fekom, P. Štrelingerom, G. Zelenanyom a mnohými ďalšími založili klub novinárov Za pravdivý obraz Slovenska. Neskôr sa klub stal základom novej novinárskej organizácie – Združenia slovenských novinárov. 
Ján Smolec sa zaradil medzi plagiátorov a klamárov, keď v mesačníku Svedectvo (časopis politických väzňov) uverejnil list nitrianskych kňazov, zameraný proti biskupovi Balážovi na obhajobu Mečiara. List ako sa neskôr ukázalo si vyrobil sám. Poškodil tak česť všetkým ukrivdeným prispievateľom, ktorí uverejňovali svoje pravdivé výpovede o zločinoch komunizmu.{{bez citácie}}
V roku '''1992 '''bol zvolený za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za HZDS. Ako poslanec zahlasoval spolu so 45 slovenskými poslancami Snemovne národov a 30 poslancami slovenskej časti Snemovne ľudu 25.11.1992 za ústavné rozdelenie Československa, ktorým si zároveň dobrovoľne skrátili svoj mandát o 3,5 roka a s tým všetky výhody poslanca a mnohí aj zamestnanie. Po vzniku SR v roku '''1993''' opäť novinárom. Až do roku'''1996''' bol šéfredaktorom denníku Slovenská republika, ktorý bol v tom čase jedným z najpredávanejších na slovenskom trhu. 
V roku '''1994''' bol zvolený za poslanca NR SR za HZDS a stal sa členom Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. 
V roku '''1996''' sa jeho meno spomínalo v súvislosti s funkciou veľvyslanca v Taliansku. 
V parlamentných voľbách v roku '''1998''' kandidoval opäť za HZDS, no z 81. miesta na kandidátke sa do NR SR už neprebojoval. 
 
'''Ocenenia''' 
Ján Smolec napísal nespočetne veľa článkov, reportáží. Fučíkova cena za socializmu málokedy putovala na Slovensko. Dostal ju za reportáž o živote 
 
Autor mnohých novinových reportáží, fejtónov a úvah. Editoroval knihu spomienok A. Rašlu a E. Žabkayho Proces s dr. J. Tisom, V. Plevzu Vzostupy a pády (Gustáv Husák prehovoril), a knihu s bývalým riaidteľom ŠtB A. Lorencom Ministerstvo strachu. Spoluautor knihy Horúce témy ('''1991'''), trojdielnej publikácie Zamlčaná pravda, autor knihy (Ne)zazubadlený reportér ('''2008''').
 
'''Rodina'''
 
Manželka Jozefína je pôvodným povolaním zdravotná sestra. Má dvoch synov Ľuboša (1959) a Maroša (1974). Ľuboš je podnikateľ s lodnej doprave. Maroš je novinár. Od roku 2011 je šéfredaktorom Slovenských národných novín a od roku 2014 správcom Matice slovenskej.
 
{{Biografický výhonok}}