Kalcit: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d ref. |
dopl. |
||
Riadok 84:
Mineral_Odroda= Islandský vápenec, [[manganokalcit]]|
}}
'''Kalcit''' je [[minerál]] kryštalizujúci v [[Trigonálna sústava|trigonálnej sústave]], chemicky [[uhličitan vápenatý]] - CaCO<sub>3</sub>.
Kalcit rozoznával už začiatkom 1. storočia [[Plínius Starší]].
== Charakteristika ==
Kalcit sa často vyskytuje vo forme [[klencový kryštál|klencových]] alebo [[skalenoéder|skalenoédrických]] kryštálov. Často vytvára rozličné spojky. Klence tzv. [[Islandský
| priezvisko =
| meno =
Riadok 101:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Hustota 2,711 g/cm<sup>3</sup>. Trigonálny kalcit je polymorfný s rombickým [[aragonit]]om, na ktorý sa mení pri 380–470°C alebo pri zvýšenom tlaku. Z chemického hľadiska sa jedná o pomerne čistý [[uhličitan vápenatý]]. V malom množstve však môžu byť prítomné prímesy [[horčík|Mg]], [[mangán|Mn]], [[železo|Fe]] a zriedkavo aj [[zinok|Zn]]. [[Stroncium]] môže v kryštálovej štruktúre takisto nahrádzať vápnik, avšak jeho veľký polomer spôsobuje, že je skôr príjmané do rombickej variety - teda skôr do [[aragonit]]u.<ref>King, R. J., 1986, Minerals explained 5: Calcite. Geology Today, 2, 6, s. 120-122</ref> Kalcit je izomorfný s magnezitom, obsah Mg sa preto môže pohybovať do 24 mol %. Nízkomagnezálny kalcit s obsahom Mg do 4 mol % pochádza prevažne zo schránok planktonických organizmov a dobre sa zachováva aj pri [[diagenéza|diagenéze]]. Vysokomagneziálny kalcit, typický v sedimentoch v plytkomorskom prostredí, je spolu s aragonitom za bežných podmienok nestabilný. Známy je zo súčasných plytkovodných vápencov a schránok organizmov žijúcich v plytkovodnom prostredí.<ref>Haldar, S. K., Tišljar, J., 2013, Introduction to mineralogy and petrology. Elsevier, Amsterdam, s. 56</ref>
== Vznik ==
Vzniká v mnohých geologických prostrediach. Bežný vo rôznych [[Hornina|horninách]]. Vzniká ako v usadených tak i v premenených a vyvretých horninách. Môže vznikať hydrotermálne aj ako [[sekundárny minerál]]<ref name="Korbel,Novak">Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, s. 116</ref>. Predstavuje hlavnú zložku [[Vápenec|vápencov]], kde sa hromadí ako mikrokryštalický materiál z odumretých schránok živočíchov ([[krieda (hornina)|krieda]]) alebo chemickým vyzrážaním z na vápnik bohatých vodných roztokov ako [[sinter]] alebo ako cement klastických sedimentov. organizmy využívajú na tvorbu kalcitu a aragonitu najmä atmosférický a vo vode rozpustený [[oxid uhličitý]].<ref>Kusky, T., 2005, Encyclopedia of Earth Sciences. Facts On File, Inc., New York, s. 34</ref> Premenou vápencov vznikajú [[mramor]]y. Vzhľadom na svoju dobrú rozpustnosť vo vodných roztokoch, je mobilný. Často vzniká v hydrotermálnych [[žila (geológia)|žilách]] a vypĺňa pukliny v [[Usadená hornina|usadených horninách]]. Môže nahrádzať iné minerály. Často sprevádza [[ruda|rudné minerály]]. Tvorí aj zriedkavo sa vyskytujúce [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] budované karbonátmi - tzv. [[karbonatit]]y.<ref>Wilson, R. J., 2010, Minerals and Rocks. Ventus Publishing, s. 75</ref>
V nízkoteplotných hydrotermálnych žilách asociuje s [[dolomit (minerál)|dolomitom]], [[celestín]]om, [[fluorit]]om, [[barit]]om, [[pyrit]]om, [[markazit]]om a [[sfalerit]]om. Alterované karbonáty s bežným kalcitom tvoria ložiská olova a zinku typu [[ložisko typu Mississippi Valley|Mississippi Valley]]. Pri nižšej metamorfóze sa tiež môže vyskytovať so [[zeolity|zeolitmi]], [[chalcedón]]om a [[chlorit]]om. Vo vyššie premenených horninách s [[mastenec|mastencom]], [[tremolit]]om, [[grosulár]]ovým [[Skupina granátu|granátom]] a [[kremeň]]om. Vo vyvretých horninách asociuje s [[nefelín]]om, [[diopsid]]om, [[apatit]]om a [[ortoklas]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Anthony, J.W., Bideaux, R.A., Bladh, K.W., Nichols, M.C
| titul = Handbook of Mineralogy
| url = http://rruff.info/doclib/hom/calcite.pdf
| dátum vydania = 1990
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 24.08.2014
| vydavateľ = Mineral Data Publishing
| miesto = Tucson Arizona
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
== Poznávanie ==
Řádek 113 ⟶ 123:
V [[polarizačný mikroskop|polarizačnom mikroskope]] sa vyznačuje vysokým [[reliéf (mineralógia)|reliéfom]] a pri skrížených nikoloch pestrými interferenčnými farbami. Na jeho rozpoznanie od iných karbonátov je potrebná [[geochémia|geochemická]] analýza.
==
Pekné kryštály možno nájsť v hydrotermálnych žilách a výplniach dutín a [[puklina|puklín]] vo vápencoch a iných karbonátových horninách. Masívne a mikrokryštalické agregáty tvorí vo vápencoch a mramoroch. Tvorí tiež súčasť hydrotermálnej výplne vo vyvretých horninách premenených v [[zeolitová fácia|zeolitovej fácii]].
Bežný minerál vápencov a hydrotermálnych [[žila (geológia)|žíl]]. Pekné kryštýly pochádzajú z [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], v puklinách vápencov možno občas objaviť pekne vyvinuté kryštály rozličnej veľkosti, zriedkavo až do niekoľkých centimetrov.<ref name="mineraly.sk"/>▼
== Lokality ==
=== Lokality vo svete ===
Medzi najznámejšie lokality patrí baňa Helgustadir na Islande, kde vypĺňal dutiny v [[bazalt]]och, niektoré až do veľkosti 6 x 2 m.<ref name="Korbel,Novak"/> Kde sa ťažil ako [[islandský kalcit]]. Kalcit podobnej kvality sa ťažil v americkom štáte [[Montana]]. Známy tiež z hydrotermálnych ložísk v anglickom [[Cornwall]]e a nemeckého pohoria [[Harz]]. Vyskytuje sa aj vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Argentína|Argentíne]], [[Mexiko|Mexiku]], [[Kazachstan]]e a [[Rusko|Rusku]].
Známy je z rudných žíl v okolí českých miest [[Příbram]], [[Jáchymov]], [[Stříbro]] a [[Jílové]]. Veľké drúzy sú známe z lokality Mariánska hora pri [[Ústí nad Labem]].<ref>Jedickeová, L., 2003: Nerasty a horniny. Cesty, Bratislava, s. 110</ref>
=== Lokality na Slovensku ===
▲Bežný minerál vápencov a hydrotermálnych [[žila (geológia)|žíl]] v [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|neovulkanitoch]]. Pekné kryštýly pochádzajú z [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], v puklinách vápencov možno občas objaviť pekne vyvinuté kryštály rozličnej veľkosti, zriedkavo až do niekoľkých centimetrov.<ref name="mineraly.sk"/> Známy tiež z [[Pernek]]u, [[Rožňava|Rožňavy]], [[Gelnica|Gelnice]], [[Rudňany|Rudnian]], [[Špania Dolina|Španej Doliny]] a [[Kremnica|Kremnice]] a mnohých iných lokalít.
== Ekonomický význam ==
Číry kalcit má využitie v optickom priemysle pre svoj [[dvojlom]]. Využíval v minulosti sa napr. pri výrobe optických zameriavačov do lietadiel. Ako hlavný horninotvorný minerál viacerých hornín sa využíva v stavebníctve a chemickom priemysle.
== Galéria ==
| |||