Davissonov Germerov experiment: Rozdiel medzi revíziami

'''Davissonov-Germerov-Experiment''' previedli v roku 1927 [[Clinton Davisson]] a jeho vtedajší asistent [[Lester Germer]] v [[Bellové laboratória|Bellových laboratóriach]]. Pomocou experimentu potvrdili [[Louis de Broglie|de Broglieho]] hypotézu časticovo vlnového dualizmu<ref name="Davisson">C. Davisson a L. H. Germer: ''Diffraction of Electrons by a Crystal of Nickel'' Phys. Rev. 30, 1927, 705-740</ref>. V roku [[1937]] získal [[Clinton Davisson|Davisson]] za tento experimnet [[Nobelová cena za fyziku|Nobelovú cena za fyziku]].

Pokusný aparát pozostáva zo zdroja [[elektrón]]ov, z [[kryštál]]u a z [[Faradayová nádoba|Faradayovej nádoby]], pričom samotný experiment je prevedený vo [[vákuum|vákuu]]. [[Elektrón]]y uvoľnené zo zdroja sa pomocou nastaviteľného [[elektrické napätie|elektrického napätia]] urychľujú smerom na [[Kryštálkryštál]], na ktorom sa rozpytuľujú. V experimente sa následne pomocou [[Faradayová nádoba|Faradayovej nádoby]] meria závislosť intenzity rozptýlených elektrónov na uhle <math>\theta</math>. Lúč elektrónov pritom na kryštál dopadá kolmo (pozri aj obrázok).

Podľa klasickej fyziky by sa elktrónyelektróny vo vyššie popísanom experimente mali správať ako častice. To znamená, že intenzita rozptýlených elektrónov by vôbec nemala závisieť na uhle rozptylu <math>\theta</math>. Naopak, v prípade ak elektróny vykazujú aj vlnové vlastnosti (ako napríklad röntgenové žiarenie) potom by bol rozptyl popísaný pomocou [[William Lawrence Bragg|Braggovej]] podmienky rozptylu.

[[Clinton Davisson]] a jeho asistent [[Lester Germer]] v experimente pozorovali rozptyl opísaný práve Braggovou podmienkou rozptylu, čím v riadenem fyzikálnom experimente prvý krát pozorovali vlnové vlastnosti elektrónov. Týmto potvrdili DeBroglieho[[Louis de Broglie|de Broglieho]] hypotézu duálnych časticovo vlnových vlastností hmoty.