Redaktor:Peterzet/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
 
Pri teoretickom štúdiu kondenzovaných látok sa v súčasnosti využívajú hlavne zákony kvantovej a štatistickej fyziky, pričom mnohé teoretické koncepty a techniky sú úzko späté s [[fyzika elementárnych častíc|fyzikou elementárnych častíc]] ako aj nukleárnou fyzikou.<ref name="marvincohen2008">{{cite journal|last=Cohen|first=Marvin L.|title=Essay: Fifty Years of Condensed Matter Physics|journal=Physical Review Letters|year=2008|volume=101|issue=25|doi=10.1103/PhysRevLett.101.250001|url=http://prl.aps.org/edannounce/PhysRevLett.101.250001|accessdate=31 March 2012|bibcode = 2008PhRvL.101y0001C }}</ref> V minulosti bolo mnoho výsledkov dosiahnutých aj v rámci klasickej mechaniky (napríklad Drudeho model), tieto ale majú obmedzenú aproximatívnu platnosť. Experimentálne štúdium v rámci fyziky kondenzovaných látok sa zameriava na meranie rôznych makroskopických veličín. Fyzika kondenzovaných látok má mnohé presahy do [[Chémia|chémie]], [[materiálové inžinierstvo|materialového inžinierstva]], či do [[nanotechnológie|nanotechnológii]]. Veľmi úzky vzťah existuje aj smerom k [[atómová fyzika|atómovej fyzike]] a [[biofyzika|biofyzike]].
 
 
== Život ==
Frédéric Joliot vyštudoval vyššiu odbornú školu chémie a fyziky v [[Paríž]]i. Školu ukončil v roku 1923 a nastúpil do železiarní v [[Luxenburg]]u. Po necelých dvoch rokoch bol prepustený. S pomocou profesora Langevina získal v roku 1925 miesto v laboratóriu [[Marie Curiová|Marie Curie]]. Aby sa uživil, pribral k tomu suplovania matematiky a fyziky na súkromné ​​koľaji. Po necelom roku sa oženil s [[Irène Joliotová-Curieová|Irène Curie]], dcérou Marie Curie.
 
V roku [[1930]] získal doktorát prírodných vied za prácu o elektrochémie polónia. Od roku 1932 publikoval množstvo prác spoločne so svojou ženou. Používali potom tiež obaja priezvisko Joliot-Curie.
 
A variety of topics in physics such as [[crystallography]], [[metallurgy]], [[elasticity (physics)|elasticity]], [[magnetism]], etc., were treated as distinct areas, until the 1940s when they were grouped together as ''[[Solid state physics]]''. Around the 1960s, the study of physical properties of [[liquid]]s was added to this list, and it came to be known as condensed matter physics.<ref name="rmp" /> According to physicist [[Philip Warren Anderson|Phil Anderson]], the term was coined by him and [[Volker Heine]] when they changed the name of their group at the [[Cavendish Laboratories]], [[Cambridge]] from "Solid state theory" to "Theory of Condensed Matter",<ref name="pwa-princeton">{{cite web|title=Philip Anderson|url=http://www.princeton.edu/physics/people/display_person.xml?netid=pwa&display=faculty|work=Department of Physics|publisher=Princeton University|accessdate=27 March 2012}}</ref> as they felt it did not exclude their interests in the study of liquids, [[nuclear matter]] and so on.<ref name="wsn">{{cite journal|title=More and Different|url=http://www.worldscientific.com/newsletter/newsletter/nov11n33p02.shtml|journal=World Scientific Newsletter|date=November 2011|volume=33 |page =2}}</ref> The [[Bell Labs]] (then known as the ''Bell Telephone Laboratories'') was one of the first institutes to conduct a research program in condensed matter physics.<ref name="rmp">{{cite journal|last=Kohn|first=W.|title=An essay on condensed matter physics in the twentieth century|journal=Reviews of Modern Physics|year=1999|volume=71|issue=2|url=http://nanoelectronics.unibas.ch/education/ModernPhysics/KohnCondMat.pdf|accessdate=27 March 2012|doi=10.1103/RevModPhys.71.S59|pages=S59|bibcode = 1999RvMPS..71...59K }}</ref>
439

úprav