Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

== Pravek ==
 
==
== Protohistorické obdobie ==
 
=== Laténska doba (mladá železná doba) ===
{{Hlavný článok|Laténska doba na Slovensku}}
V tomto období na Slovensko prišli [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území Slovenska. Kelti prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] z [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a oblasti [[Alpy|Álp]]. Po príchode, ktorý pravdepodobne spôsobili zrážky s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]], si podmanili pôvodné obyvateľstvo. V závere laténskej doby vytvorili niekoľko opevnených osád – [[Oppidum|oppíd]], niektoré z nich, napríklad [[Bratislavské oppidum]], sú odvtedy dokázateľne nepretržite osídlené. Väčšina z nich však žila v neveľkých osadách, domy si stavali z dreva, domy sa bežne zamykali železnými zámkami. Kelti boli zruční remeselníci – kováči, hrnčiari, minciari, poľnohospodári aj obchodníci. Udržovali úzke kontakty s gréckou a rímskou civilizáciou, ktoré mali na ich kultúru veľký vplyv.
 
Koncom 2. storočia pred Kr. na Slovensko prišli aj [[Dákovia]], ktorí pôvodne obývali územia približne v dnešnom [[Rumunsko|Rumunska]]. V čase výbojov prvého dáckeho kráľa [[Burebista|Burebistu]] bolo Dákmi osídlené a do Dáckeho kráľovstva zrejme začlenené južné Slovensko (nížiny), odkiaľ vytlačili časť Keltov. Roku 10 pred Kr. však Dákov v Panónskej panve porazili Rimania a posunuli hranice Rímskej ríše na stredný Dunaj. Dácke obyvateľstvo mizne zo Slovenska niekedy v 1. stor. po Kr., najdlhšie sa udržalo na východe.
 
Likvidáciu väčšiny Keltov zavŕšili výboje [[Germáni|Germánov]] zo severozápadu – na našom území začiatkom 1. storočia po Kr. Kelti sa však udržali na severe Slovenska až do druhého storočia po Kr. ([[Kotíni]]).
 
=== Germáni a Rímska ríša ===
{{Hlavný článok|Rímska doba na Slovensku}}
[[Súbor:Mapa stahovania narodov.png|thumb|vľavo|Pohyby kmeňov v období [[Sťahovanie národov|Sťahovania národov]]]]
Germánska civilizácia nebola v tej dobe na takej vyspelej úrovni ako keltská. Germáni sa venovali viac poľnohospodárstvu a kočovnému chovu dobytka, boli tiež dobrí bojovníci. Je známe, že germánske kmene na území juhozápadného Slovenska si hovorili Markomani, na západnom Slovensku to boli Kvádi, ktorých vplyv sem zasahoval z Čiech. Germáni sa však čoskoro po príchode na Slovensko dostali do stretu s rozpínajúcou sa Rímskou ríšou. V rokoch 12 až 9 pred Kr. začali boje medzi rímskymi vojskami z provincie Panónia a vojskami mocného germánskeho kráľa [[Marobud]]a.
 
V 1. storočí po Kr. bolo územie Slovenska niekoľko rokov časťou [[Vanniovo kráľovstvo|Vanniovho kráľovstva]]. Vannius vládol asi 30 rokov, ale stal sa podobne ako Marobud príliš mocný a tak bol za podpory Rimanov zosadený. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] si v blízkosti [[Dunaj]]a budovala pohraničné pevnosti. Jedna z rímskych hraničných osád na Slovensku bola v [[Rusovce|Rusovciach]] volala sa ''Gerulata''. Mesto malo všetky znaky rímskych miest, nachádzali sa tam kúpele i fórum.
 
[[Markomanské vojny]] a zrážky s rímskou armádou mali pre Germánov na území Slovenska neblahé následky. Trvali niekoľko desiatok rokov, bojovalo sa na území dnešného Talianska, Rakúska, Maďarska, Slovenska, Česka a zrejme aj v niektorých ďalších krajinách. Rozsahom aj trvaním išlo o pomerne urputné a najmä krvavé zrážky. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh. Mnohé z bitiek, ako napríklad výprava cisára [[Domicián]]a v roku [[88]] boli pre Rimanov katastrofami.
 
[[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e z prelomu rokov [[178]] a [[179]]]]
Situáciu v oblasti komplikovali prieniky mnohých národov, ktoré chceli v tejto oblasti prekročiť rímske hranice, niektoré tak tlačili na Germánov. Germáni využili Rímsku slabosť, po tom čo sa ich vojsko vrátilo z výpravy proti [[Parti|Partom]] nakazené [[mor]]om ho okolo roku 170 viackrát napadli. Roku [[172]] proti nim [[Marcus Aurelius]] viedol trestnú výpravu. Jeho syn [[Commodus]] viedol proti Germánom ešte jednu výpravu a po ich porážke s nimi uzavrel prímerie. Z tých dôb pochádza tiež jedna z prvých písomných pamiatok na našom území – [[Rímsky nápis v Trenčíne|rímsky nápis]] na hradnej skale v [[Trenčín]]e z prelomu rokov [[178]] a [[179]], vtedajšia osada sa spomína ako ''Laugarício''. Rímske vojenské pevnosti boli v tej dobe postavené aj na dunajskom predmostí pri [[Iža|Iži]] a [[Komárno|Komárne]]. Germáni sa v tej dobe postupne romanizovali. Ich šľachta ochotne spolupracovala s Rimanmi. Svedčia o tom početné nálezy rímskych pamiatok a hlavne aj hlbšie v germánskom území.
 
Za vlády [[Valentinianus I.|Valentiana]], bola hranica na strednom Dunaji v dôsledku germánskeho nebezpečenstva intenzívne prestavovaná a ešte viac zosilnená. Ale ani to Rímsku ríšu nezachránilo.
 
=== Sťahovanie národov ===
{{Hlavný článok|Obdobie sťahovania národov na Slovensku}}
Koncom 4. storočia sa už [[Staroveký Rím]] nachádzal v hlbokom úpadku. Práve sa rozbiehajúci reťazec udalostí, nám známy ako [[Sťahovanie národov]], bol posledným klincom do rakvy Rímskej ríši. Veľká časť pôvodného obyvateľstva z krajiny buď ušla alebo podľahla v boji novým národom. Územím Slovenska vtedy tiahli mnohé kmene, napríklad [[Vizigóti]], [[Ostrogóti]] či [[Longobardi]] a [[Gepidi]]. Všetky tieto národy sa dali do pohybu v dôsledku útoku kočovných [[Huni|Hunov]]. Tí si vytvorili centrum v blízkom susedstve Slovenska – medzi [[Tisa|Tisou]] a [[Dunaj]]om.
 
=== Včasnoslovanské obdobie ===
{{Hlavný článok|Slovania}}
Jedným z kmeňov, ktorý postupoval vo viacerých vlnách v tomto období do krajiny boli aj [[Slovania]]. Prvé vlny prišli na naše územie v priebehu 5. a 6. storočia. Cestou Slovania stretali zvyšky pôvodného germánskeho ale aj keltského obyvateľstva. Noví prisťahovalci často zostali žiť medzi pôvodným obyvateľstvom, tak sa na Slovensku odôvodňuje aj prijatie germánskych geografických názvov. Slovania v tej dobe kolonizovali asi len 10% územia, zvyšok bol ešte stále divokou nedotknutou krajinou. Poznali jačmeň, proso, pšenicu, mak, ľan. Živili sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli aj schopní remeselníci – najmä šperkári a hrnčiari. Slovania sa na západe dostali do styku s [[Franská ríša|Franskou ríšou]].
 
Nedostatok písomných prameňov o Slovanoch pramení aj v tom, že sa sprvu nezúčastnili žiadnych veľkých bojov. Prvé neucelené písomné zmienky o Slovanoch na našom území pochádzajú od poradcu byzantského vojvodcu [[Belisarius|Belisaria]] [[Prokopios z Cézarey|Prokopia]]. Títo Slovania podľa jeho zápiskov pomáhali Longobardovi Ildigesovi, ktorý bojoval o nástupníctvo na longobardský kráľovský trón a pod jeho vedením Slovania vytvorili 6-tisícové vojsko, ktoré bojovalo proti Gótom a Rimanom. Prokopios v inej časti svojich letopisov ďalej písal o tom ako iné slovanské vojsko o sile 3000 mužov prekročilo v dvoch skupinách [[Dunaj]] a vtrhlo do Ilýrie a Trácie. Tam rozdrvili proti nim vyslané početne silnejšie cisárske oddiely. Okrem iného ďalej píše o krutých masakrách civilného obyvateľstva a napichovaní nepriateľov na koly.<ref>{{Harvbz|Dvořák|2004|St=16}}</ref>
 
V polovici 6. storočia vtrhli do [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] [[Avari (Stredná Ázia)|avarské kmeme]], ich vplyv zasiahol aj územie južného Slovenska. Kultúrny vplyv však siahal podstatne ďalej. Slovania pod ich vplyvom prestali svojich mŕtvych spaľovať a začali s kostrovým pochovávaním.
 
==== Samova ríša ====
{{Hlavný článok|Samova ríša}}
V 6. storočí sa [[Slovania]] dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], ich krutovláda ale medzi Slovanmi vyvoláva povstania. Jedného z nich sa podľa Fredegarovej kroniky zúčastnil aj istý franský kupec [[Samo]], ktorého si nakoniec Slovania, pre jeho statočnosť a vojenské kvality zvolili za kráľa kmeňového zväzku – [[Samova ríša|Samovej ríše]](623{{--}}658). Samova ríša sa však onedlho dostala do sporu s [[Franská ríša|Franskou ríšou]], kvôli útokom na kupcov. Keď si chcel franský kráľ [[Dagobert I.]] podrobiť Samovu ríšu, kvôli tomu, že odmietala uznať jeho územné nároky a platiť poplatky Franskej ríši vypukla vojna. [[Frankovia]] potom spolu s [[Longobardi|Longobardami]] napadli Slovanov a plienili ich územie. V roku [[631]] bol Dagobert porazený v [[Bitka pri Vogastisburgu|bitke pri Vogastisburgu]] a Samova ríša si udržala samostatnosť. Po Samovej smrti roku [[658]] sa kmeňový zväz Slovanov opäť rozpadol. Avari boli definitívne porazení až [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] na prelome 8. a 9. storočia. Potom prakticky zanikli, či splynuli s okolitým slovanským obyvateľstvom.
 
== Historické obdobie ==
Anonymný používateľ