Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

== Historické obdobie ==
 
=
=== Veľká Morava ===
{{Hlavný článok|Veľká Morava}}
[[Súbor:Prince Rastislav.JPG|left|náhľad|Knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]]]
Od 8. storočia sa začínajú slovanské kmene opäť zjednocovať. V prvej polovici 9. storočia vznikajú dva nové útvary, [[Moravské kniežatstvo]] (na čele [[Mojmír I.]]) a [[Nitrianske kniežatstvo]] (na čele [[Pribina]]). Roku [[833]] vyhnal Mojmír I. Pribinu z Nitrianskeho kniežatstva a obe kniežatstvá spojil, čím vlastne vznikla [[Veľká Morava]]. Vyhnaný Pribina sa usadzuje pri [[Blatenské jazero|Blatenskom jazere]], kde stavia hradisko [[Blatenské kniežatstvo|Blatnohrad]]. Zomrel roku [[861]] a na jeho miesto nastupuje syn [[Koceľ]]. Nitrianskemu kniežatstvu zostalo postavenie údelného kniežatstva, sídla následníka trónu.
Rast vplyvu Veľkomoravskej ríše vyvolával odpor [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], ktorej prvým kráľom sa stal [[Ľudovít Nemec]]. Roku [[846]] vtrhol na Veľkú Moravu a po smrti Mojmíra I. násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy jeho synovca [[Rastislav]]a. Rastislav sa však odmietol podriadiť Franskej ríši, snažil sa o cirkevnú samostatnosť, vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy a podporoval Ľudovítových nepriateľov. Roku [[855]] došla Ľudovítovi trpezlivosť a s veľkým vojskom napadol Veľkú Moravu, no bol porazený a zahnaný na ústup.
 
V snahe úplne sa zbaviť východofranského vplyvu na Veľkej Morave sa Rastislav roku [[861]] obrátil na [[pápež]]a [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]] s prosbou o biskupa a kňazov, aby vyučili duchovenstvo, no u neho neuspel. Na radu byzantských kňazov pôsobiacich na území Veľkej Moravy sa Rastislav obrátil s rovnakou prosbou na [[Byzantská ríša|byzantského]] [[cisár]]a [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]], ten mu vyhovel a roku [[863]] dorazili na Moravu učitelia viery na čele so sv. [[Konštantín]]om (rehoľným menom Cyril) a [[Metod]]om.
 
Roku [[870]] je Rastislav, bojujúci s východofranskými vojskami, zradený svojím synovcom [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukom]], vydaný Frankom a oslepený. Sám Svätopluk je však Frankami uväznený. Roku [[871]] vypuklo na Veľkej Morave povstanie, vedené kňazom [[Slavomír]]om. Svätopluk sa vtedy svojim väzniteľom ponúkol, že pomôže povstanie potlačiť. Bol teda postavený do čela armády proti Slavomírovi, po dohode s ním však prešiel na jeho stranu a spoločnými silami dopomohol k porážke Frankov. Následne sa tak stal neobmedzeným vládcom Veľkej Moravy. Roku [[874]] uzavrel Svätopluk s Ľudovítom Nemcom mier vo [[Forchheim]]e. Odvtedy začal Svätopluk pripájať k Veľkej Morave ďalšie územia. ([[Čechy]], [[Lužické Srbsko]], [[Sliezsko]], [[Vislansko]]...) Za jeho vlády dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozmach, preto je niekedy označovaná aj ako Veľkomoravská ríša.
 
Po jeho smrti roku [[894]] sa na trón dostáva jeho syn [[Mojmír II.]], ktorý však musí čeliť tlakom zvonka (útoky Frankov a kočovných Maďarov) a zvnútra (spor medzi ním a druhým Svätoplukovým synom, [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätoplukom II.]] o trón). Napokon však kočovné kmene Maďarov pod velením [[Arpád]]a zaútočili roku [[906]] alebo [[907]] a Veľká Morava sa rozpadla a postupne sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]].
 
==== Konštantín a Metod ====
[[Súbor:Cyril and Methodius.jpg|vpravo|upright|náhľad|Svätý Cyril a svätý Metod]]
[[Konštantín Filozof|Konštantín]] (pred smrťou prijal aj rehoľné meno Cyril) a [[Svätý Metod|Metod]] ihneď po príchode na Moravu založili prvé slovanské učilište (Veľkomoravské učilište, kde vyučovali slovenské duchovenstvo), zostavili slovanské písmo – [[hlaholika|hlaholiku]], zaviedli staroslovienčinu do náboženských obradov a priniesli preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravili.
 
Roku [[867]] sa obaja bratia vydali na cestu do [[Rím]]a, aby od pápeža získali schválenie pre používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka a aby pápež vysvätil ich žiakov za kňazov. Po ceste sa zastavili aj v Blatenskom kniežatstve, kde vládol Pribinov syn Koceľ, chvíľu tam ostali a vyučovali a opäť sa vydali na cestu. Keď však do Ríma dorazili, pápež Mikuláš I. ktorý im poslal pozvanie do Ríma bol už po smrti a privítal ich novozvolený pápež [[Hadrián II.]], ktorý ešte v tom istom roku schválil ich misiu aj ich bohoslužobné knihy a na ďalší rok vydal bulu Gloria in altissimis, v ktorej schválil staroslovienčinu ako štvrtý oficiálny liturgický jazyk západnej cirkvi, popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]]. Pápež dal taktiež vysvätiť žiakov Konštantína a Metoda za kňazov.
 
Vo [[február]]i roku [[869]] Konštantín na následky choroby zomrel, no ešte predtým vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Metod bol vysvätený za arcibiskupa [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy a poslal ho naspäť za Rastislavom, aby pokračoval vo svojej misii a vyučoval na Veľkomoravskom učilišti. Pri ceste naspäť bol však roku [[870]] na rozkaz bavorských biskupov zajatý a 3 roky väznený v [[Bavorsko|Bavorsku]], odkiaľ ho roku [[873]] na zákrok nového pápeža [[Ján VIII.|Jána VIII.]] prepustili, a pokračoval v ceste naspäť na Veľkú Moravu, kde sa medzitým po zrade svojho strýka Rastislava dostal k moci [[Svätopluk I.]] Metod pokračoval vo svojej misii až do roku [[885]], kedy zomrel, no ešte predtým ustanovil za svojho nástupcu [[Gorazd (Nitra)|sv. Gorazda]]. Po jeho smrti na žiadosť pápeža Svätopluk ustanovil nové biskupstvo v [[Nitra|Nitre]], na čele s biskupom [[Wiching]]om, ktorý u pápeža [[Štefan V.|Štefana V.]] dosiahol zákaz bohoslužieb v slovienskom jazyku ako aj odvolanie a vyhnanie Gorazda z Veľkej Moravy.
 
=== Slovensko v Uhorsku ===
Anonymný používateľ