Rómovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
d Verzia používateľa 87.197.6.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
||
Riadok 1:
'''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romovka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni''' (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť:
* a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) pochádzajúca pôvodne zo severnej [[India|Indie]], ktorá dnes žije rozptýlená v diaspórach ako menšina po celom svete;
* b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Luli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší;
* c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. - porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy
| priezvisko = Mruškovič▼
| meno = Viliam▼
| odkaz na autora = ▼
| titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia▼
| vydavateľ = Matica slovenská▼
| miesto = Martin▼
| rok = 2008▼
| isbn = 9788070908587▼
| kapitola = ▼
| strany = 284▼
| počet strán = 517 ▼
}}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm.
Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) - nie však slovo Cigáni - môže v užšom zmysle označovať:
*d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]]
*e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov <ref>[http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref>
O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]].
Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria.
Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), je treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c.
Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy.
== Etnonymá ==
Řádek 23 ⟶ 51:
Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov Slowár a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka]]).
Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/>
▲ | priezvisko = Mruškovič
▲ | meno = Viliam
▲ | odkaz na autora =
▲ | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
▲ | vydavateľ = Matica slovenská
▲ | miesto = Martin
▲ | rok = 2008
▲ | isbn = 9788070908587
▲ | kapitola =
▲ | strany = 284
▲ | počet strán = 517
*z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamná cigán, a ktoré vzniklo v Byzantskej ríši z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré Theophanes vo svojom diele Chronographia vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii);
*z kurdského slova asingăr (kováč)
| |||