Faunovo popoludnie: Rozdiel medzi revíziami

|názov = Prélude à l'après-midi d'un= Faunovo faunepopoludnie

|vznikopus = 1893

|častiskladateľ = [[Claude Debussy]]

|dĺžka popis obrázku = 10 min.

'''''Faunovo popoludnie''''' (povodnýpôvodný názov Prelúdium k faunovmu popoludniu, po francúzsky ''Prélude à l'après-midi d'un faune'') je orchestrálna skladba [[Claude Debussy|Clauda Debussyho]].

Debussyho ku skomponovaniu skladby inšpirovala báseň [[Stéphane Mallarmé|Stéphana Mallarmého]] ''Faunovo popoludnie'', lyrická báseň, opisujúca fauna oddychujúceho za slnečného popoludnia, keď spomína na svoje lásky a čakanie na krásne nymfy si skracuje hrou na syrinx. PovodnýPôvodný názov Debussyho skladby je ''Prelúdium k faunovmuFaunovmu popoludniu'', pretože zamýšľal skomponovať ešte ďalšie dve časti -– interlúdium a parafrázu, k čomu však nikdy nedošlo. Debussy zhudobnil len dojem, akúsi esenciu Mallarmého básne, pričom sa vyhol prepisovaniu obsahu. Skladateľ prostredníctvom jemnej a originálnej inštrumentácie i harmónie vystihol mámivú a jemne erotickú atmosféru faunovho''Faunovho popoludnia'' veľmi priliehavo. Sám sa o diele vyjadril:

''"Hudba„Hudba tohto prelúdia je veľmi voľná ilustrácia nádhernej Mallarmého básne. V žiadnom prípade si nenárokuje byť jej syntézou. Skor to je sled obrazov, v ktorých plynú túžby a sny fauna v popoludňajšej horúčave. Potom, unavený naháňaním vystrašených nýmf a najád, podľahne opojnému spánku, v ktorom konečne môže uskutočniť svoje dychtivé túžby v univerze prírody."“''<ref>Francúzsky originál: ''"La„La musique de ce prélude est une illustration très libre du beau poème de Mallarmé; elle ne prétend pas en être une synthèse. Il s'agit plutôt de fonds successifs sur lesquels se meuvent les désirs et les rêves du faune dans la chaleur de cet après-midi. Enfin, las de poursuivre les nymphes et les naïades apeurées dans leur fuite, il s'abandonne à un sommeil enivrant, riche de songes enfin réalisés, de pleine possession dans l'universelle nature."“'' Citované v ''[http://mediatheque.ircam.fr/hotes/snm/ITPR19DESG.html Les poètes symbolistes et la musique: de Verlaine à Blok]'' od Hélène Desgraupes.</ref>

Skladba mala premiéru [[23.12. decembra]] [[1894]] v [[Paríž]]i, pod taktovkou Gustava Doreta. Napriek niektorým kritickým hlasom zaznamenala skladba obrovský úspech, a orchester ju musel ešte raz celú opakovať. Na premiére bol prítomný aj Stephan Mallarmé, ktorý sa vyjadril takto: "Neočakával„Neočakával som niečo také. Tá hudba predlžuje dojem z mojej básne a evokuje jej ovzdušie s väčšou poetikou než farba."“

Skladba má voľnú formu, predstavuje akési súvislé, jemné a veľmi vzdušné hudobné pásmo. Celú skladbu otvára slávne flautovoflautové sólo s hlavným motívom, s ktorým Debussy pracuje celú prvú tretinu skladby. Určitý predel prichádza s výrazným hobojovým sólom, po ktorom celá skladba začne byť akousi vzrušivejšou a graduje, bez toho, žeby sa niekedy vymykala z celkovej atmosféry. Po tejto časti flauta zopakuje znovu svoj motív, ktorý od nej prevezme ešte niekoľko nástrojov a skladba postupne voľne doznieva. Skladba je zinštrumentovaná veľmi rafinovane a nápadito, zvláštnosťou je napríklad úsek, kedy violy hrajú vyšší hlas než altovo položené husle, čím je dosiahnuté pôsobivého zvuku. Ďalšou zaujímavosťou je využitie krotál, i keď hrajú len niekoľko tónov v úplnom závere skladby.