Saddám Husajn: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v pastierskej rodine v Al-Awje, 13 km od [[Tikrít]]u. Svojho otca, ktorý zmizol ešte pred jeho narodením nikdy nepoznal. Čoskoro po jeho narodení zomrel na rakovinu jeho starší brat. Saddám do troch rokov vyrastal u svojho strýka z matkinej strany [[Chairalah Talfah|Chairalaha Talfaha]] z matkinej strany. Po tom čo sa jeho matka znovu vydala žil krátku dobu s nevlastnými súrodencami a otcom, ktorý sa však k nemu správal hrubo. Preto, keď mal 10 rokov ušiel späť za svojim strýkom do [[Bagdad]]u. Strýko bol irackým dôstojníkom a súčasne aj presvedčeným nacionalistom,. prePre účasť na protibritskom sprisahaní bol aj väznený. Neskôr s jeho podporou začal študovať na národne orientovanej strednej škole v Bagdade. Neskôr pokračoval v štúdiu Irackéhoirackého práva, ale po troch rokoch v roku [[1957]] štúdium zanechal a pripojil sa k panarabskej nacionalistickej strane ľavej orientácie - [[Baas]] "Arabská„Arabská strana socialistickej obrodyobrody“," ktorej priaznivcom a členom bol aj jeho strýko. Už v mladom veku sa zapojil do panarabského revolúcie. V roku 1959 bol po neúspešnom atentáte na [[Abdul Karim Kásim|Abdula Kásima]] nútený opustiť Irak.<ref>Spector, D. E., Hussein, Saddam. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara s. 954-955</ref> Istý čas pôsobil v Egypte, v ktorom v tom čase určoval politický kurz [[Gamál Abd an-Násir]], legenda panarabského národného hnutia.

Do vlasti sa vrátil v roku 1963. V rokoch 1964 až 1966 bol pre svoju politickú aktivitu väznený. Do vysokej politiky sa dostal vďaka strane [[Baas]], keď zohral dôležitú úlohu pri prevrate roku [[1968]], kedy sa táto strana za pomoci [[CIA]] dostala k moci. Po prevrate pôsobil vo funkcii viceprezidenta a postupne si vo vláde vybudoval veľmi silnú pozíciu, takže v Iraku ''de facto'' vládol už pred tým ako bol oficiálne menovaný za prezidenta po rezignácii jeho predchodcu, generála [[Ahmad Hasan al-Bakr|Ahmada Hasana al-Bakra]], [[16. júl]]a [[1979]].

Režim strany [[Baas]] sa vyznačoval [[Sekularizmus|sekularizmom]], nacionalizmom, pričom sa nechal výrazne inšpirovať socialistickým systémom východnej Európy. Okrem socialistických krajín nadviazal blízke vzťahy s Francúzskom. Paradoxne napriek rovnakým ideovým prvkom bol v nepriateľskom postavení voči strane [[Baas]], ktorá vládla v rovnakej dobe v Sýrii. Husajnova moc a jeho režim kulminoval v čase, keď bol sekulárny panrabský nacionalizmus na ústupe a na jeho miesto sa začal výrazne presadzovať [[panislamizmus]], pri súčasnom udržaní monarchistických prozápadných režimoch. Tieto faktory, ako aj zavádzanie despotických prvkov riadenia štátu, krvavé potlačovanie menšín (to kompromitovalo "zdedenú" Nasirovú ideu panarabského oslobodenia) spôsobilo, že sa dostával postupne do politickej izolácie.

V priebehu svojej vlády okolo seba vyvinul už spomínaný silný [[kult osobnosti]], takže sa vo funkcii udržal i počas [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojny]] v rokoch [[1980]]–[[1988]] a [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Zálive]] roku [[1991]], ktoré pre Iračanov a Irak znamenali okrem poklesu životnej úrovne a hospodársky pád ešte donedávna prosperujúcej krajiny. Pre mnoho [[Arabi|Arabov]] predstavoval hrdinu bojujúceho proti Západu a [[Izrael]]u a podporujúceho [[Palestinčania|Palestínčanov]]. V priebehu [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa z propagandistických dôvodov, ale tiež v dôsledku rozpadu [[ZSSR]], ktoré prestalo podporovať arabské krajiny, aj napriek svojmu doterajšiemu sekularizmu prikláňapriklonil čiastočne k [[islam]]u. V 2. augusta 1990 jeho vojská vpadli do [[Kuvajt]]u, ktorý vyhlásil za súčasť Iraku. Tento jednostranný akt agresie odsúdilo aj OSN, ktoré zorganizovalo medzinárodnú koalíciu pod vedením USA, ktorá proti Husajnovým vojskám zasiahla v roku 1991.

Po dlhotrvajúcom hospodárskom embargu, ktoré trvalo od roku 1991 a súčasne znamenalo veľké utrpenie irackých civilistov, bol Irak úplne ekonomicky vyčerpaný. V roku 2003 padlo v USA definitívne rozhodnutie na vpád do Iraku. Na základe nepotvrdenej domnienky o držbe [[zbraň hromadného ničenia|zbraní hromadného ničenia]] začala 20. marca 2003 americko-britská koalícia (bez mandátu OSN) [[Tretia_vojna_v_Perzskom_zálive|inváziu do Irackej republiky]]. Napriek tvrdémuPo odporubojoch Iračanov, najmä v mestácho Um-Kasr, [[Basra (mesto v Iraku)|Basra]], Nadžaf, Kut a Karbala bola iracká armáda a domobranecké milície zničené americkou vojenskou a technologickou prevahou. Bagdad bol obsadený 9. apríla 2003.

Saddám Husajn bol prakticky zbavený moci. No darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. [[24. december|24. decembra]] [[2003]] bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z [[genocída (právo)|genocídy]], [[vražda|vrážd]] a [[týranie|týrania]] civilistov spáchaných počas Irackoiracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Na súde sa obhajoval sám. [[5. november|5. novembra]] [[2006]] bol uznaný vinnývinným z [[vojnový zločin|vojnových zločinov]] a [[zločin proti ľudskosti|zločinov proti ľudskosti]] a odsúdený k [[trest smrti|trestu smrti]] [[obesenie|obesením]]. Podľa irackého práva nasledovalo po udelení trestu smrti automaticky odvolanie (v lehote 30 dní), pričom odvolací súd trest smrti [[26. december|26. decembra]] [[2006]] potvrdil. Napriek medzinárodným ohlasom o barbarskosti trestu smrti bol rozsudok vykonaný už [[30. december|30. decembra]] 2006 pri východe Slnka o 6:05 miestneho času. (Údaje o presnom čase popravy sa však rozchádzajú. Arabské zdroje uvádzajú 6:05, iné čas 5:57.) [[31. december|31. decembra]] bol pochovaný v meste [[Tikrít]].