Hongkong: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dejiny, formulácia |
|||
Riadok 8:
Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na export. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
==Dejiny==
Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry
==Kultúra==
Řádek 16 ⟶ 20:
Múzeum kultúrneho dedičstva je otvorené denne, okrem utorka, medzi 10:00 a 18:00 (2013) a dostupné hongkongskou mestkou dráhou [[Mass Railway Transit]] (MRT). Jeho budova je položená blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy. Stojí 10 hongkongských dolárov (2013), okrem stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Zľavnený lístok stojí polovicu. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu ''Leisure and Cultural Services Department'' spadajúceho pod hongkongskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou ''Reich+Petch''. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkongských severných oblastí ''New Territories Heritage Hall'', galéria pre deti ''Children's Discovery Gallery'' na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantónskej opery ''Cantonese Opera Heritage Hall'', výstava čínskych umeleckých diel ''T. T. Tsui Gallery of Chinese Art'', ktorá vystavuje medziiními aj artefakty z múzea ''Tsui Museum of Art'' a výstavná sieň ''Chao Shao-an Gallery''.
Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, v jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.
▲Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Počas vlády dynastie Chan (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek. Tieto časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, v jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca menom Fernão Pires de Andrade z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu neslávneho [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení honkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Honkkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Všetky tieto udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizované a podložené exponátmi. Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú tento vývin. Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. Výstava na to detailne poukazuje foto a videodokumentáciou rožširovania osád do dnešnej podoby rozsiahlych mrakodrapových komplexov. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil doktrínu pod menom Jedna krajina - dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongongu stal špeciálny administratívny región tzv. Special Administrative Region (SAR) v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčania dištancujú. V Hongkongu sa v dnešku prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu.
V roku 2013 bola na navrchnejšom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia
Na druhom poschodí prebiehala
Na prízemí múzea
====Hong Kong Museum of Modern Art====
Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti
Ďalším zaujímavým exponátom je váza s ornamentmi žltej farby podobná mešcu. Na jej hrdle je vyformovaná hodvábna stuha. Biele sklené telo vázy je pomaľované a vyzdobené nápadnými emailovými kresbami, ktoré imitujú textúru hodvábu a súkna. Na jej spodku je ďalej imitovaný brokát s jemnými vzormi typických čínskych rastlín a kvetov ako pivoniek, ibišteku, kvietkov marhúľ a granátových jabĺk, všetko namaľované dohromady. Medzi haluzami a kvetmi nájdeme motívy drakov, ktoré harmonizujú s okolitým florálnym vzorom. Táto váza predstavuje výnimočný majstrovský kus nového odvetvia – sklenárstva, ktoré sa v Číne začalo rozširovať v 17. storočí. Na rozdiel od západných krajín, ktorých umelecké dejiny sú popretkávané mnohými zmenami štýlov a foriem, je čínske umenie význačné svojou prekvapivou kontinuitou. V umení dynastie Ming (14. až 17. storočie) sa dá stále rozpoznať charakteristická predloha dynastie Tchang (7. až 10. storočie). Maľované obrazy z obdobia dynastie Čching (17. až 20. storočie) sú kompozíciou podobné tým z dynastie Sung (10. až 13. storočie). Jedným z dôvodov pre tento fakt je všeobecne rozšírený rešpekt pred tradíciou v čínskej kultúre. Tematicky sa tieto diela často zaoberajú postulátom života v harmónii s prírodou a aj technika maľby prezrádza vplyvy taoistickej jing-jang náuky. Popritom neustále a opakovane nachádzame v čínskych dielach postavy taoistickej mytológie. Vplyv budhizmu je v čínskom umení o niečo miernejší. Od 16. storočia vstúpili do čínskych umení, hlavne prostredníctvom činnosti európskych misionárov, aj západné vplyvy. Nositeľmi čínskeho umenia boli, najmä z finančných dôvodov, cisársky dvor a skupiny ľudí blízke cisárskemu dvoru alebo kruhy vzdelancov. Okrem toho tvorili, predovšetkým v literatúre a maliarstve aj vzdelanci či bývalí úradníci, ktorí sa z protestu voči vládnucim politickým pomerom utiahli do ústrania. V zbierke starožitností majú zastúpenie jednotlivé umelecké obdobia a vystavené exponáty predstavujú charakteristické znaky každého z nich. Popis týchto charakteristík je prístupný v čínskom a anglickom popise, a tiež cez zvukového sprievodcu. Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, kaligrafie a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov pre zbierku kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorích každého vyznačoval osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (1747 – 1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť líčiť formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (1642 – 1707) a Ni Zana (1301 – 1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung. Menšími vystavenými zbierkami v múzeu Hong Kong Museum of Modern Art sú zbierka hongkongského umenia, K. S. Lo-ova zbierka čajového tovaru a pečatí, historické obrazy a Xubaizhai-ova zbierka čínskeho výtvarného umenia a kaligrafie.
|