Verzia z 15:05, 7. október 2014 upraviť 176.61.224.5 (diskusia) /* Pôsobenie v južnej a strednej Afriku ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:06, 7. október 2014 upraviť vrátiť 176.61.224.5 (diskusia) /* Pôsobenie v južnej a strednej Afrike Ďalšia úprava →
Riadok 22: ==Pôsobenie v južnej a strednej Afrike== [[File:Map livingstone travels africa.jpg\|left\|thumb\|Livingstoneove výpravy v Afrike 1851 - 1873]] Po tom, ako ~~Livingstonovu~~Livingstonova pôvodná juhoafrická misia, Kolobeng musela byť uzavretá z dôvodu sucha, vydával sa v období 1852-1856 na výpravy smerom na sever. Bol prvým Európanom, ktorý videl vodopády Mosi-oa-Tunya ("dym, ktorý hrmí"), ktoré následne premenoval na [[Viktóriine vodopády]] podľa svojej panovníčky. Livingstone bol tiež jedným z prvých západných cestovateľov, ktorý podnikol transkontinentálny prechod [[Afrika\|Afriky]] z [[Luanda]] na pobreží [[Atlantický oceán\|Atlantiku]] po [[Quelimane]] pri ústí [[Zambezi]]. Livingstone cestoval s pomerne nepočetnou skupinou nosičov, zásoby nakupoval počas cesty. Hlásal kresťanstvo ale nevnucoval ho v prípade nezáujmu. Spolu s dobrými vyjednávacími schopnosťami mu tento prístup na rozdiel od iných súdobých výprav zaistil dobré vzťahy s kmeňmi, ktorých územie prekračoval. Livingstone chcel v duchu svojho motta "Kresťanstvo, Obchod a Civilizácia" premeniť rieku [[Zambezi]] na obchodný koridor. S cieľom získať podporu pre tieto snahy sa vracia do Británie, kde tiež vydáva knihu o svojich cestách. Odstupuje z London Missionary Society, kde mu vyčítali objaviteľstvo na úkor evanjelizácie. S pomocou podpory prezidenta Royal Geographical Society je Livingstone vymenovaný za kráľovského konzula pre východné pobrežie Afriky Riadok 34: ===Hladanie prameňa rieky Níl=== V januári 1866, sa Livingstone vrátil do [[Afrika\|Afriky]], tentoraz do [[Zanzibar\|Zanzibaru]], odkiaľ sa vydal hľadať zdroj rieky [[Níl]], o ktorom pedpokladal, že sa nachádza južne odop Viktóriinho jazera. Zhromaždil skupinu oslobodených otrokov, s ktorými vyrazil od ústia rieky [[Ruvuma]]. Spoločníci ho postupne opúšťali, vysilený a chorý Livingstone dorazil 8. novembra 1867 k jazeru [[Mweru]], odkiaľ postupoval na juh. Stal sa prvým Európanom, ktorý dorazil k jazeru [[Bangweulu]]. Rieku [[Lualaba]] potom chybne označil za časť Nílu (v skutočnosti sa spája s riekou [[Kongo (rieka)\|Kongo]]). Rok 1869 zastihol Livingstonea v chatrnom stave. Bol zachránený arabskými obchodníkmi, ktorí mu dali lieky a odniesli na svoje stanovište. <ref>[http://www.gutenberg.org/files/17024/17024-h/17024-h.htm Project Gutenberg: ''The Last Journal of David livingstone'', website] accessed 24 May 2012.</ref> V marci 1869 Livingstone trpí zápalom pľúc, prichádza do Ujiji, osady na východnom pobreží jazera [[Tanganika]], kde zisťuje že mu ukradli zásoby. Dostáva choleru a tropické vredy na nohách, je nútený spoľahnúť sa na otrokárov, aby ho dostai do Bambarou, kde ho zastihlo obdobie dažďov. Podľa Livingstoneovho dennika, bol 15. júla 1871 v meste [[Nyangwe]] na brehu rieky [[Lualaba]] svedkom masakru asi 400 Afričanov otrokármi. <ref name="Livingstone 1871">Livingstone, David (2012). ''Livingstone's 1871 Field Diary. A Multispectral Critical Edition.'' UCLA Digital Library: Los Angeles, CA. Available [http://livingstone.library.ucla.edu/1871diary/]</ref> Táto udalosť ním otriasla, rozhodol sa ukončiť cestu za prameňom Nílu a 23. októbra 1871 sa vracia do Ujiji.

David Livingstone: Rozdiel medzi revíziami