Plynový motor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rios (diskusia | príspevky)
d wikilink
Rios (diskusia | príspevky)
história
Riadok 3:
 
Plynové motory sa používajú ako [[stacionárny motor|stacionárne]], ak je k dispozícii zdroj plynu, alebo ako [[dopravný motor|dopravné]]. V prípade dopravných plynových motorov je plynné palivo skladované v stlačenom stave v nádobách, alebo sa vyrába generátorom umiestneným priamo vo vozidle (menej častý prípad).
 
== História ==
Plynové motory stáli pri zrode piestových spaľovacích motorov. Prvý patent na plynový motor poháňaný svietiplynom podal v roku [[1786]] francúzsky vynálezca [[Philippe Lebon]]. Išlo o dovjčinný motor, nie je však známe, či bol aj zostrojený. V roku [[1807]] získal patent na vozidlo poháňané "výbušným" motorom poháňaným svietiplynom [[Isaac de Rivaz]]. Vozidlo bolo postavené a predvedené. [[10. novembra]] [[1859]] získal patent [[Étienne Lenoir]], pričom až jeho riešenie bolo v stave vhodnom pre praktické využitie. Palivom bol opäť svietiplyn. S plynovými motormi začínal aj [[Nicolaus Otto]], neskorší autor prvého benzínového motora.
 
== Rozdelenie ==
Řádek 11 ⟶ 14:
 
== Zážihové plynové motory ==
Zážihové plynové motory pracujú na princípe [[zážihový motor|zážihového motora]], pri ktorom sa zmes vo valci zapaľuje prídavným zdrojom energie, v súčasnosti [[zapaľovacia sviečka|zapaľovacou sviečkou]]. Zariadenie na prípravu zmesi sazväčša mierneobsahuje líšičasti: nádoby s palivom, podľahlavný toho[[uzatvárací čiventil]], je[[plniaci palivomventil]], ťažkoskvapaľniteľnýkontrolný [[manometer]] vysokotlakovej časti, aleboredukčné a dávkovacie zariadenie, kontrolný manometer v prvom stupni, zmiešavač plynu a vzduchu a regulačný prvok ([[škrtiaca skvapalnenýklapka|škrtiacu plynklapku]]).
 
Plynné palivá majú z pohľadu zážihového motora vysokú odolnosť proti [[detonačné spaľovanie|detonáciám]], široké rozpätie [[zápalnosť|zápalnosti]] a ľahko vytvárajú homogénnu [[zmes]] so [[vzduch]]om.
 
V prípade, že motor vznikol prestavbou z [[benzínový motor|benzínového motora]], a ponechal si možnosť pracovať s oboma palivami, jeho [[kompresný pomer]] určuje režim prevádzky na [[benzín]]. Pre motor ktorý používa iba plynné palivo môže byť kompresný pomer vyšší.
== Zážihové plynové motory na ťažkoskvapalniteľné plyny ==
 
Palivom pre tieto motory sú napríklad [[svietiplyn]], [[zemný plyn]], stlačený zemný plyn (CNG), [[vodík]] alebo [[metán]].
Motory majú len o málo nižší výkon, ako benzínové, nízku [[merná spotreba paliva (motor)|spotrebu paliva]] a nižšie náklady na prevádzku.
 
== Zážihové plynové motory na ťažkoskvapalniteľnéťažko skvapalniteľné plyny ==
Palivom pre tieto motory sú napríklad [[svietiplyn]], [[zemný plyn]], stlačený zemný plyn (CNG), [[vodík]] alebo [[metán]]. Plyn sa stláča do vysokotlakových nádob na tlak až 20 [[MPa]], ktoré musia byť hrubostenné a sú preto ťažké. To je jedna z nevýhod týchto motorov oproti motorom na skvapalnené plyny.
== Zážihové plynové motory na kvapalnéskvapalnené plyny ==
Palivom pre tieto motory sú napríklad [[propán]], [[bután]], [[skvapalnený ropný plyn]] alebo [[skvapalnený zemný plyn]] [[LNG]]. Uvedené plyny je možné skvapalniť pri nízkych tlakoch do 0,8 MPa, tlakové nádoby sú ľahšie.
 
Zariadenie na prípravu zmesi pre tieto motory obsahuje navyše okruh, ktorý zabezpečuje ohrievanie prvého stupňa chladiacou kvapalinou motora.
 
== Výhody plynových motorov ==