Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začínajú prejavovať už v 1. polovici [[13. storočia]] (najstarší gotický kostol postavili v roku [[1244]] v Kaplnej v okrese Senec), ale úplne sa rozvíjajú až v polovici [[15. storočia]], najmä na [[Spiš (región)|Spiši]]. Katedrály sa na našom území nestavali, ale bolo postavených veľa farských [[kostol]]ov ([[Prešov]], [[Trnava]], [[Hlohovec]], [[Kremnica]], [[Kežmarok]], [[Bratislava]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]] a i.). Jednoloďové kostolíky stavali na celom území Slovenska [[františkáni]] a [[Rehoľa kazateľov|dominikáni]]. Trojloďové kostolíky bazilikového typu s umeleckou výzdobou boli zriedkavejšie (Konkatedrála svätého Martina v Bratislave). Najväčšími gotickými kostolmi sú pôvodne trojloďová bazilika - [[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach, [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Konkatedrála sv. Martina]] v Bratislave a [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]] v Prešove. Ďalej sa stavali významné hrady ([[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Strečniansky hrad|Strečno]], [[Spišský hrad]], [[Oravský hrad]], [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolen]]) a zachovali sa aj zrubové drevené kostoly ([[Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|Kostol svätého Františka z Assisi]] v Hervartovej - [[1480]], [[Kostol svätého Juraja (Trnové)|Kostol svätého Juraja v Trnovom]] - cca [[1500]], atď).

 

Neoddeliteľnú úlohu pri výzdobách chrámov malo [[sochárstvo]]. Uplatňovalo sa hlavne ako doplnok architektonických článkov (výzdoba hlavíc stĺpov, pilastov a konzol). Baldachýnová stĺpová plastika bola základom ďalšieho rozvoja sochy ako samostatnej disciplíny. V 12. a 13. storočí je to predovšetkým tzv. katedrálna plastika. ([[Chartres]], [[Katedrála Notre-Dame|Notre Dame]], [[Remeš]], [[Amiens]], [[Magdeburg]] a i.). Námety tvorili scény zo života Krista, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd a i. Postavy Panny Márie s dieťaťom - [[madona|madony]]. Výjavy zo života svätých.

Cez službu architektúre a cez sochársky reliéf dostáva sa gotické sochárstvo postupne k plnej plasticite, k vyjadreniu objemovosti, k typu voľnej priestorovej sochy. Stredobodom záujmu sa stáva zobrazenie ľudského tela, konfrontovaného čoraz väčšmi so zákonitosťou a proporciami prírody. Moment realizmu poznačuje aj zobrazené tváre, ktoré od prvotnej schématickej typizácie naberajú individuálny výraz.